Festival talianskej kultúry DOLCE VITAJ prináša po prvý raz na Slovensko diela Alda Rossiho – jedného z najvýznamnejších architektov druhej polovice 20. storočia. Projektoval a staval budovy po celom svete, navrhoval nábytok a dizajnové predmety, realizoval divadelné scény a kostýmy, zaoberal sa územným plánovaním a venoval sa aj teoretickým prácam. Rossi vytvoril intelektuálne a poetické univerzum. Výstava „Aldo Rossi. Kresby a projekty“ ponúka v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave (25. jún – 5. december 2021) viac ako sedemdesiat originálnych diel, zastrešuje ju Nadácia Alda Rossiho v Miláne v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom, Talianskym veľvyslanectvom a Slovenským národným múzeom; kurátorkou je Chiara Spangaro.

„Nemôžem si nespomenúť, ako náš otec občas zasnene deklamoval slová „Modrý Dunaj“ a rozprával nám o mytologickej rieke, ktorá pramení v Čiernom lese a na ceste do Čierneho mora preteká niektorými z najkrajších európskych miest, medzi nimi aj Bratislavou. Tieto spomienky nás pri práci na projekte neustále sprevádzali a prenášali na nás jeho fascináciu východnou Európou. Vidieť otcove diela vystavené v blízkosti dunajských brehov je pre nás ďalším dôvodom na radosť,“ napísali Rossiho deti, Vera a Fausto.

Bratislavská výstava prináša predovšetkým kresby a projekty z obdobia rokov 1980-1997. Medzi exponátmi vystavenými v Slovenskom národnom múzeu (SNM) nechýbajú ani dva veľkorozmerné prototypy kávovarov “Kupola” a “Kužeľ”, pochádzajúce z Múzea Alessi v Omegne, ktoré sa doteraz vyrábajú a sú veľmi obľúbené medzi milovníkmi kávy a talianskeho dizajnu.

„Nepopierateľne som sa zaujímal o predmety, nástroje, prístroje, náradie. Celé hodiny som stával vo veľkej kuchyni v S. na jazere Como a kreslil kávovary, hrnce, fľaše. Obľúbil som si smaltované kávovary v modrej, zelenej a červenej farbe, ktoré ma fascinovali svojím bizarným tvarom; boli redukciou fantastických architektúr, ktoré som objavil neskôr. Ešte aj dnes rád kreslím tieto veľké kávovary, ktoré prispôsobujem tvarosloviu tehlových stavieb a predstavujem si, že sa dá do nich vojsť,“ napísal Aldo Rossi. V jeho intelektuálnom a poetickom univerze sa architektúra strieda s kresbou, písaným slovom a dizajnom, aby vyústila do bohatého diela, ktoré dodnes slúži ako východisko nielen pre školy a odbornú verejnosť z radov architektov, ale aj pre milovníkov vizuálneho umenia. 

Výstava v Bratislave nasleduje po autorskej výstave Alda Rossiho v Múzeu súčasného umenia a architektúry MAXXI v Ríme. Patrí medzi prvé vo východnej Európe venované veľkému umelcovi, ktorý ako prvý Talian získal v roku 1990 prestížnu Pritzkerovu cenu za architektúru. O osem rokov neskôr ho nasledoval Renzo Piano.

„Na poetických obrázkoch, ktoré prišli do Bratislavy, je zaujímavé sledovať, ako Rossi dokáže spojiť krásu a praktickosť. Dve črty, ktoré charakterizujú jeho tvorbu, sa nezastavili v Miláne, ale posúvali sa ďalej spolu s projektami až dorazili do Japonska, USA, Mexika, Malajzie, Turecka, Ruska, ďalších európskych krajín a samozrejme do celého Talianska. Z jeho prác prýšti radosť zo života a chuť zdieľať verejné aj súkromné priestory a objekty. Navrhol okrem iného aj viaceré predmety na každodenné používanie a veľmi elegantný nábytok pre svetoznáme spoločnosti, ako sú Alessi, Artemide, Longoni, Molteni, Unifor,“ povedal generálny riaditeľ SNM Branislav Panis.

Aldo Rossi (Miláno, 1931 – 1997) začal svoju profesionálnu dráhu v roku 1956 v ateliéri Ignazia Gardellu. Neskôr sa presunul do štúdia Marca Zanusa. V roku 1963 začal vyučovať, najskôr ako asistent Lodovica Quaroniho (1963) na Škole urbanizmu v Arezze, potom sa stal asistentom Carla Aymonina na Inštitúte architektúry v Benátkach. Jeho profesionálna aktivita sa na začiatku sústreďovala na teóriu architektúry a zásahy do stavieb. Zaznamenala kvalitatívny krok vpred v okamihu, keď ho Carlo Aymonino poveril realizáciou časti komplexu Monte Amiata v štvrti Gallaratese v Miláne. V roku 1971 vyhral súťaž na projekt rozšírenia cintorína San Cataldo v Modene, ktorý mu získal medzinárodnú slávu. V publikácii Manfreda Tafuriho a Francesca Dal Coa, vydanej o päť rokov neskôr, mu patrila záverečná časť. V roku 1983 viedol sektor architektúry na Bienále v Benátkach. V roku 2005 na podnet dedičov Very a Fausta Rossiho vznikla Nadácia Alda Rossiho. Jej cieľom je zhromažďovať, ochraňovať a šíriť krásu a bohatstvo Rossiho diela.

Výstava sa koná v rámci 14. ročníka Festivalu talianskej kultúry Dolce Vitaj, organizuje ju Taliansky kultúrny inštitút, Talianske veľvyslanectvo a Nadácia Aldo Rossi spoločne so Slovenským národným múzeom. Za festivalom stoja: Taliansky kultúrny inštitút, Talianske veľvyslanectvo a Taliansko - Slovenská obchodná komora. 

Festival sa koná pod záštitou primátora Hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla.

Zdroj: TS Dolce Vitaj, Zuzana Golianová
Zdroj foto: TS