Prvý slovenský film ocenený na prestížnom festivale v Benátkach, dráma režiséra Petra Kerekesa Cenzorka vstúpi do slovenských kín už od 14. októbra 2021. Divákom sa predstaví spolu s predfilmom – krátkym animovaným dokumentom Bolo raz jedno more... režisérky Joanny Kozuch. Oba filmy do slovenskej distribúcie prináša spoločnosť Filmtopia.

Slovenskí diváci budú môcť filmy vidieť po prvý raz aj za osobnej účasti tvorcov a hlavnej hereckej predstaviteľky na špeciálnej predpremiére 11. októbra 2021 v bratislavskom Kine Lumière a na verejnej slávnostnej premiére 12. októbra v košickom kine Úsmev.

Režisér Peter Kerekes a scenárista a producent Ivan Ostrochovský strávili šesť rokov návštevami a nakrúcaním v ukrajinskej ženskej väznici. Najviac ich upútali dva skutočné príbehy.

Irina pracuje ako vedúca v ženskej väznici, v ktorej sú umiestnené aj matky s deťmi. Je dozorkyňou, spovedníčkou, priateľkou, ale tiež úradnou osobou, ktorá vykonáva tresty. Žije sama v služobnom byte v areáli väznice, po nociach vyjedá chladničku a číta si milostné listy, ktoré dostávajú jej väzenkyne. Aj to je jej práca.

Na druhej strane tohto mikrokozmu žijú matky – odsúdené s deťmi vo väznici. Ich život je doslova rozsypaný na kúsky, majú najrôznejšie osudy a neistú budúcnosť, a jediné, čo ich drží nad vodou, sú ich vzťahy a deti, pár hodín šťastia každý deň.

Odkaz na iný článok - https://vimeo.com/621694099

„Z mnohých príbehov žien v Kolónii 74 ma inšpiroval príbeh Lesji, ktorá zabila svojho muža zo žiarlivosti a do väzenia prišla už tehotná. Jej pôrodom sa začína film,“ hovorí režisér Peter Kerekes.

Takmer všetky protagonistky vo filme hrajú samé seba. „Niekoľko rokov sme strávili návštevami v skutočnej väznici a rozhovormi i nakrúcaním so skutočnými väzenkyňami. Snažili sme sa k nim priblížiť čo najviac, nakrúcali sme nielen ich, ale aj s nimi,“ vysvetľuje. „Prial som si, aby sa film stal kolektívnou autentickou spoveďou odsúdených matiek, nielen prostredníctvom ich rozhovorov s Irinou, ale aj situácií, ktoré vo filme zachytávame bez slov -  prostredníctvom chvíľ samoty, keď im vezmú deti a ony bezmyšlienkovite dojedajú narodeninovú tortu, alebo aj krátkych zábleskov šťastných chvíľ, keď zabudnú na to, že sú vo väzení,“ dodáva.

Do slovenských kín zamieri Cenzorka s predfilmom Bolo raz jedno more... Krátky animovaný dokument rozpráva o dôsledkoch ľudských rozhodnutí a činov v oblasti Aralského mora.

Svetlana hľadí do soľnej púšte svojím jediným okom. Gulšat spravuje prázdny hotel. Kapitán zaznamenáva stopy mora, ktoré odchádza a Sergej vozí turistov po jeho prázdnom, ligotavom dne. Sú to poslední ľudia z Muynaku, ktorí si pamätajú pôvodný breh vysychajúceho Aralského mora. Ich dni sú posplietané zo spomienok na slávnu minulosť rybárskej veľmoci a snov o návrate veľkej vody. Súčasnosť tvorí cintorín lodí, ktoré už nikdy nevyplávajú z prístavu.  

Odkaz na iný článok - https://vimeo.com/596590899

„Myšlienka nakrútiť film mi napadla počas jednej z mojich ciest vlakom po strednej Ázii. 26. septembra 2008 som stála s kapitánom na brehu a sledovala mŕtvu púštnu hladinu a vraky obrovských rybárskych lodí. Ako vášnivá cestovateľka a milovníčka prírody som vedela, že jedného dňa musím o tomto mieste nakrútiť film,“ spomína Joanna Kozuch. „Náš film rozpráva o odchádzaní mora, ktoré bolo celé stáročia súčasťou bežného života obyvateľom Muynaku, je to film o tragédii ľudí v Muynaku, kde som objavila jednu z najväčších ekologických katastrof tohto storočia. Vnímam ho v dvoch rovinách: ako štylizovanú autorskú výpoveď o tragédii jednotlivcov na pozadí politických rozhodnutí, voči ktorým boli bezmocní, a súčasne aj ako spôsob aktívne prispieť do spoločenskej diskusie o nebezpečnosti umelých zásahoch človeka do prírody a o dôležitosti ekologických opatrení,“ vysvetľuje Joanna Kozuch.

Realizáciu a distribúciu filmov Cenzorka a Bolo raz jedno more... finančne podporil Audiovizuálny fond.

Zdroj: TS Zuzana Kizáková, PR manažérka filmu Cenzorka

Zdroj foto: Cenzorka: Punkchart Films, Bolo raz jedno more – BFILM