Februárové podujatia v Štátnej filharmónii Košice uzavrie symfonický koncert HAYDN – SCHUMANN – BRAHMS pod taktovkou islandského dirigenta Gudniho A. Emilssona. Po prvýkrát sa v Košiciach predstaví fínsky klavirista Henri Sigfridsson, ktorý sa etabloval ako jeden z najvyhľadávanejších sólistov a komorných hudobníkov na európskej koncertnej scéne.

Abonentný koncert B cyklu je z pôvodného termínu (23. marec) presunutý na štvrtok 24. februára. Uskutoční sa o 19:00 v Dome umenia v režime OP.

Haydn

Koncert otvorí Symfónia č. 88 G dur Josepha Haydna, ktorého 290. výročie narodenia si hudobný svet v tomto roku pripomína. Symfónia znamenala jeden z prvých veľkých úspechov na poli symfonickej hudby. Obsahuje krásnu, expresívnu melodiku a prináša bohatstvo rôznych, vzájomne kontrastných nálad. Jej prvá časť je mimoriadne podobná finále o niekoľko desiatok rokov mladšej Beethovenovej Symfónie č. 8, kým druhá časť je ukážkou majstrovskej variačnej techniky. Tretí Menuet má takmer ľudový ráz a záverečné Finále predstavuje rondo naplnené humorom, radosťou a  pohodou.

Schumann

Program sa ďalej bude niesť v znamení výsostne romantickej hudby. Jediný klavírny koncert Roberta Schumanna predstavuje skôr lyrickú meditáciu, vrúcny dialóg medzi klavírom a orchestrom, než búrlivé virtuózne dielo. Schumann koncert písal s predstavou konkrétnej interpretky – svojej manželky Clary Wieckovej. V celom diele rozvíja jedinú umeleckú myšlienku, ktorá je výrazom hlbokej a úprimnej citovosti. Hlavná téma prvej časti prináša dokonale romantickú, náladovú  atmosféru, z jej motívov vznikli aj ostatné časti. Skladba dosiahla nadšené prijatie u publika a stala sa vzorom pre neskoršie klavírne koncerty Griega a Rachmaninova.

Ouvertúru, scherzo a finále napísal Schumann v roku 1841, tesne po tom, ako sa zosobášil s Clarou. Pri komponovaní nadobudol presvedčenie, že jeho momentálne slávnostné pocity dokáže najlepšie stvárniť orchester. Dielo Ouvertúra, scherzo a finále vzniklo v priebehu iba troch týždňov a dalo by sa vnímať aj ako symfónia bez pomalej časti. 

Brahms

Johannes Brahms vo svojich Variáciách na Haydnovu tému čerpal z 2. časti Haydnovho Divertimenta B dur, založenej na dobovej pútnickej piesni. K téme vytvoril osem fascinujúcich variácií a preukázal v nich nesmiernu predstavivosť, invenciu a pôsobivú orchestrálnu farebnosť. Týmto tematickým odkazom sa záver koncertu opäť vráti k nesmrteľnému umeleckému dedičstvu Josepha Haydna. 

Zdroj: TS Lucia Radzová, PR manažérka ŠfK