Košickému publiku sa po prvý raz predstaví hosťujúci orchester Kodály filharmónia Debrecín pod vedením dirigenta Dániela Somogyi-Tótha. Sólistom v Lisztovom koncerte Es dur bude klavírny virtuóz Gergely Bogányi. Klavirista sa však predstaví aj ako skladateľ. Na záver odznie 4. časť z Bogányiho symf...

Košickému publiku sa po prvý raz predstaví hosťujúci orchester Kodály filharmónia Debrecín pod vedením dirigenta Dániela Somogyi-Tótha. Sólistom v Lisztovom koncerte Es dur bude klavírny virtuóz Gergely Bogányi. Klavirista sa však predstaví aj ako skladateľ. Na záver odznie 4. časť z Bogányiho symfonickej básne Al Ula. Mimoriadny koncert sa uskutoční v piatok 11. marca o 18.00 v Dome umenia. Podujatie sa koná pri príležitosti štátneho sviatku Maďarska 15. marca v spolupráci s Generálnym konzulátom Maďarska v Košiciach a s finančnou podporou Národného kultúrneho fondu Maďarska.

Symfonická báseň Franza Liszta Les Préludes bola prvýkrát uvedená v roku 1855. Sám autor hovorí o umeleckej náplni programu takto: „Čo iné je náš život, než séria prelúdií k neznámej piesni, ktorej prvé tóny rozozvučí smrť?“ Skladba je plná veľkolepých farebných orchestrálnych obrazov, ktoré hudobne stvárňujú poéziu francúzskeho básnika Alphonsea de Lamartinea.

Z Kodályových orchestrálnych diel sa snáď najčastejšie uvádzajú Tance z Galanty z roku 1933. Za invenčnosť a popularitu vďačí dielo najmä tematickej bohatosti a prepychovému aranžmánu. Kodály strávil časť svojho detstva v Galante na Slovensku, keď tam ešte prežívali interpretačné tradície primáša Mihóka. Zo súboru sa vyníma úloha klarinetu, evokujúceho charakteristický zvuk dychového nástroja tárogató. Dramaturgicky dokonale vypracovaná partitúra predostiera výjavy z dedinského života so širokou škálou nálad od melanchólie cez hravosť až po neskrotnú zábavu.     

V diele Franza Liszta majú obzvlášť veľký význam diela pre klavír a orchester, keďže skladateľ bol zároveň jedným z najlepších klaviristov svojej doby. Prvý náčrt klavírneho koncertu Es dur pochádza z roku 1849. Liszt ho potom niekoľkokrát prepracoval, ako to mal vo zvyku. Štruktúra diela bola v tom čase mimoriadne novátorská. Liszt integroval klavír do orchestra a niektoré nástroje – najmä flautu, klarinet a hlavne violu – zas použil priam sólisticky.

Inšpiračným zdrojom symfonickej básne Al Ula bolo detské nadšenie Gergelya Bogányiho pre arabský svet: „V tom čase som sa dostal do týchto čarovných končín iba pomocou kníh. Vedel som si predstaviť horúčavu, chuť arabskej kávy, ovocia a jedál, pohľad na karavánu tiav a hudbu arabského sveta. Náhly chlad po východe slnka na mňa pôsobil ako krištáľovo jasné svetlo. Protiklad chudoby, nepredstaviteľného bohatstva a množstvo tajomných zvyklostí zamestnávali moju predstavivosť. Neskôr sa mi naskytla možnosť okúsiť to aj osobne. Zo Saudskej Arábie som si odniesol veľa zážitkov, našiel som tú zmes, o ktorej som pred desiatkami rokov čítal. Praveké mesto Al Ula sa dotklo mojej duše a podnietilo ma prevteliť tieto zážitky do hudobnej formy. Chcel som vytvoriť dielo zrozumiteľné pre všetkých, v ktorom sa snúbia prvky arabskej a západnej hudobnej tradície...“

Koncert sa uskutoční v režime základ. Povolená kapacita je 500 miest. Aj naďalej platí povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2.

Zdroj: TS Lucia Radzová, PR manažérka ŠfK

Zdroj foto: Kodály Filharmonikusok Debrecen: Derencsényi István

Autor článku: CultureBase