Barok je hlavný pilier komorného orchestra a v klasicizme sa ukáže všetko. V podstate už v prvom takte sa ukáže, či to zvládneme dokonca. Je to mikroskop pre muzikantov,“ hovorí pre náš portál umelecký vedúci Hilaris Chamber Orchestra. Po barokovom koncerte, kde sme si mohli vypočuť diela Bacha a ...

„Barok je hlavný pilier komorného orchestra a v klasicizme sa ukáže všetko. V podstate už v prvom takte sa ukáže, či to zvládneme dokonca. Je to mikroskop pre muzikantov,“ hovorí pre náš portál umelecký vedúci Hilaris Chamber Orchestra.

Po barokovom koncerte, kde sme si mohli vypočuť diela Bacha a Vivaldiho, sa členovia Hilaris Chamber Orchestra priamo na koncerte spontánne dohodli s publikom na termíne ďalšieho koncertu. Jarný koncert Hilaris sa uskutoční 10. apríla 2022.„Pre veľký záujem nášho publika sme sa rozhodli zorganizovať baroko - klasicistický JARNÝ KONCERT (VIVALDI- CORELLI - HAYDN – MOZART) v nedeľu 10.apríla 2022 o 18:00 opäť v krásnych priestoroch Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca. Hilaris Chamber Orchestra bude účinkovať pod vedením lídra Alana Vizváryho,“ hovorí Anežka Kara, PR manažérka orchestra a vedúca skupiny druhých huslí.

Na programe bude okrem efektných Vivaldiho sinfónií RV 158 a RV 168 aj virtuózne Corelliho Concerto grosso op. 6 No.11 so sólistami - Alan Vizváry (1.husle) a Radomír Cikatricis (2.husle).

Umeleckého vedúceho Hilaris, Alana Vizváryho, sme sa spýtali na dramaturgiu jarného koncertu. „Rozhodol som sa, že postupne to budem robiť tak, že z každého obdobia budeme hrať zaujímavý repertoár. Máme málo len barokových koncertov, v poslednej dobe akoby prestali hrať skladby z tohto obdobia, ktoré sú nevšedné a pre ľudí lákavé. Zväčša hrajú oratóriá. Napríklad taký Vivaldi má predsa okrem Štyroch ročných období aj iné skladby,“ hovorí s úsmevom Alan Vizváry a pokračuje: „Skladieb z barokového obdobia je veľmi veľa. Prečo by sme hrali Štyri ročné obdobia? Tie veľmi rád nechám na obchodné domy. Človek ide do Viedne v obchodnom dome a hneď vo výťahu počuje Vivaldiho. Ako vraví Stravinskij, nevedel som o tom, že Vivaldi napísal tú istú skladbu tisíc krát. Našťastie napísal aj množstvo ďalších zaujímavých skladieb, ktoré sú efektné, majú šmrnc, orchester sa na nich môže veľa naučiť, ako presne sa má baroková hudba štýlovo hrať,“ podotýka Vizváry na margo repertoáru, ktorý zaznie na Jarnom koncerte VIVALDI- CORELLI - HAYDN – MOZART.

Corelliho Concerto grosso op. 6 No.11 je podľa lídra Hilaris úplne iný svet a chce ukázať odlišný štýl komponovania: „Na Corellim chcem ukázať opak, je to elegantné a sú tam harmónie, ktoré ma lákajú. Prieťahy, zrýchlenia a trilky - to je všetko ohromná škola pre každého hudobníka. V interpretácii sa dá tvárne vyjadriť téma, ktorá sa viac krát opakuje, no vždy musí byť inak zahraná, aby bola zaujímavá pre poslucháčov. Pochopiť harmóniu, ktorú skladateľ načrtol v skladbe a nechať ju vyznieť – to je to, čo sa vždy učím a nesmierne to mám rád,“ prezradil pre náš portál Alan Vizváry, ktorý čoraz častejšie inklinuje k poučenému štýlu interpretácie. Často počúva špičkové zahraničné orchestre, ktoré hrajú poučeným štýlom interpretácie a všetky interpretujú odlišným spôsobom tú istú skladbu, no spoločným menovateľom týchto telies podľa neho je, že pochopia skladateľa a dobu, v ktorej žil a komponoval. „A pritom stále zisťujem, že ešte veľa vecí neviem, ale dôležité je to, že sa mi to veľmi páči a mám z toho zimomriavky. A to je dôvod, prečo je barok hlavný pilier komorného orchestra. Práve v baroku je napísané najviac. Nie je to len Vivaldi a Corelli, je to mnoho skladateľov, je to oceán, ktorý ešte nie je dokonale preskúmaný.“

290.výročie smrti Josepha Haydna si HCO pripomenie uvedením jeho Londýnskej 104. symfónie v komornej úprave J. P. Salomona, kde budú tiež účinkovať Cyril Šikula ( flauta ) a Konstantin Ilievsky (čembalo).  „Je to jedna z najznámejších symfónií. V klasicizme sa ukáže všetko, v podstate už v prvom takte sa ukáže, či to zvládneme až dokonca. Je to mikroskop pre muzikantov. Upravil to Johann Peter Salomon, ktorý bol husľový virtuóz a bol Haydnom kamarát. Poznal sa aj s Mozartom a Beethovenom. Práve Salomon priviedol Haydna do Londýna a potom upravil všetky jeho londýnske symfónie. Škoda, že to komorné orchestre nehrávajú, je to veľmi pekná symfónia. A je aj náročná.“

Od génia Mozarta si budú môcť diváci vypočuť jeho slávne Adagio a fuga c mol, KV 546 pre sláčikový orchester. Prečo sa líder HCO rozhodol zaradiť práve túto trúchlivú skladbu? „Chcel som ukázať, že kým Haydn ukazuje, krásnu melodiku a pozitivitu, tak Mozart vedel ukázať aj hlboký smútok. Je to ukážka fúgy, dokonca sú tam aj niektoré harmónie, ktoré by som povedal, že patria do 20. storočia. Nepovedal by som, že táto skladba patrí do klasicizmu, Mozart je ňou veľmi nadčasový a predbehol dobu. Nevie sa ani, prečo ju vlastne skomponoval. Je to záhadné dielo, neskorý opus. Na záver koncertu by mal byť najväčší skladateľ v klasicizme, tak to má byť. A už teraz pozývam našich fanúšikov na tento koncert, ale aj na ďalší, na ktorý sa ja osobne špeciálne teším. Pripravujeme Mahlerovu štvrtú symfóniu. A to bude veľkolepé,“ neskrýva radosť Alan Vizváry.

Koncert bude konečne pre všetkých, teda očkovaných aj neočkovaných. Vstupenky sú v predpredaji sieti Ticketportal v cene 15 eur, na mieste v hodnote 17 eur hodinu pred koncertom, ak nebude vypredané. Koncert je zorganizovaný opať bez sponzorskej a grantovej pomoci. Mediálnymi partnermi Hilaris Chamber Orchestra sú portál Moja kultúra a časopis in.ba.

„Príďte sa odreagovať na krásny koncert! Hudba v týchto ťažkých časoch pomáha a je to skvelé antidepresívum! Snažíme sa robiť dramaturgiu, ktorá bude pre Vás nielen príťažlivá, ale bude mať aj muzikoterapeutické účinky! Tak prídite! 15 eur nie je veľa za kvalitnú komornú hudbu s vášňou a energiou. Záujem je opäť veľký, tak si to nenechávajte na poslednú chvíľu, aby sa nestalo ako minule, že sme už nemohli pustiť dnu záujemcov o koncert,“ dodáva manažérka HCO – huslistka Anežka Kara.

Zdroj: redakciu o koncerte informovala manažérka orchestra Hilaris Anežka Kara, informácie doplnila Zuzana Vachová

Zdroj foto: Adam Bázlik

Autor článku: CultureBase