Erik Rothenstein (skladateľ, kapelník, producent, hráč na saxofón a klarinet) dal dohromady zaujímavú zostavu v projekte Babele Beat Band. Inšpirovaný prírodou, jazzom a etnickou hudbou vydal nahrávku Soví Les / Bubu Forest v košickom vydavateľstve Hevhetia. Erik Rothenstein je činný ako interpret,...

Erik Rothenstein (skladateľ, kapelník, producent, hráč na saxofón a klarinet) dal dohromady zaujímavú zostavu v projekte Babele Beat Band. Inšpirovaný prírodou, jazzom a etnickou hudbou vydal nahrávku Soví Les / Bubu Forest v košickom vydavateľstve Hevhetia.

Erik Rothenstein je činný ako interpret, ale aj ako skladateľ. Ako spoluhráč sa vyprofiloval na vyhľadávaného sidemana, ako skladateľ sa orientuje na prepojenie jazzových aranžmánov s etnickými prvkami zo strednej a východnej Európy. Z tejto kombinácie vznikol jeho autorský projekt Babele Beat band, ktorého názov sa skladá z troch slov: Babele (spletenie jazykov /  oslovenie detí v jidiš), Beat (groove), Band (spojenie do jedného celku).

Chcel tým vyjadriť, že napriek tomu, že sa ľudia z rôznych národností nemusia medzi sebou dorozumieť svojimi materinskými jazykmi, hudbe ako univerzálnemu jazyku rozumie každý. Takto sa pretli cesty jeho blízkych spoluhráčov Dominiky Debnárovej (spev), Pavla Berezu (gitara), Juraja Rašiho (bicie nástroje, udu drum, drum voice, klávesy), Mateja Štubniaka (basgitara, kontrabas), hostí Ľuboša Šrámka (klavír), Jana Oriška (riq), Eddyho Portellu (kongá) so zahraničnými hudobníkmi Balázsom Dongóm Szokolayom (transylvánske píšťaly a fujara) a Kirilom Stoyanovom (darbuka). Široká škála inštrumentálnej palety v sebe spája slovenskú, maďarskú, židovskú, bulharskú tvorbu s ďalšími koreňmi etnickej hudby. Zároveň každý z hudobníkov priniesol niečo zo svojej muzikantskej kuchyne – jazz rock, world music, tradičný jazz atď.

Na otázku s akým zámerom vznikal nový projekt, odpovedá kapelník a  jeho tvorca, Erik Rothenstein: „Pôvodný zámer bol pracovať s koreňmi nášho regiónu, s karpatskou hudobnou tradíciou na báze prelínania viacerých hudobných štýlov. Chcel som pracovať s rôznymi hudobníkmi z tohto regiónu, ktorí by mali rôzny hudobný background. Hrali sme napr. so Srbmi, Bulharmi, Maďarmi, ktorí sa zaoberali ľudovou hudbou, klasikou a podobne. Čiže z mojej strany som chcel využiť skúsenosti z oblasti jazzu alebo klezmeru a spojiť sa muzikantami, s ktorými by som si na pódiu ale i ľudsky rozumel. Skúšali sme experimentovať s nepravidelnými balkánskymi rytmami, ľudovými melódiami ale i s elektronikou a vsúvať ich do nových súvislostí.“

Zaujímavý príbeh stojí aj za názvom albumu Soví Les / Bubu Forest. Do Sovieho lesa, chráneného prírodného areálu v Petržalke, sa chodí  rekreovať, oddychovať, meditovať, inšpirovať. Neschádzajú sa tam iba nočné tvory, ale aj hudobníci. Pri tvorbe tohto projektu sa ukázalo, že príroda je pre nich nekonečný zdroj inšpirácie a poznania. Preto sa rozhodli medzi skladbami použiť zvuky lesa a sovieho húkania. Z ľudového prameňa vychádzajú tri ľudové skladby – Padá dížd (východoslovenská), Botosanka (rumunská), Dos Amantes (sefardská), ktoré dopĺňajú autorské kompozície Erika Rothensteina a Juraja Rašiho na texty Zuzany Vasičákovej Očenášovej.

Pandemické obdobie síce umelcov izolovalo so zákazom koncertovať, no vytvoril sa im priestor na tvorenie a preverilo ich schopnosť improvizovať v ťažkých podmienkach. Niektoré skladby preto vznikli priamo v štúdiu, niečo sa nahrávalo v post produkcii, časť z aranžmánov sa dotvorila po uvoľnení na koncertoch. Ponuka na vydanie albumu prišla od košického vydavateľstva Hevhetia.  Už na prvé  počutie ide o niečo iné, než bežne E. Rothenstein robí. Na otázku, či chcel pri komponovaní a interpretácii albumu Soví Les / Bubu Forest vybočiť zo svojej komfortnej skladateľskej aj interpretačnej zóny, odpovedá: „Áno, chcel som spraviť niečo, čo by malo akoby väčší pesničkársky nádych. To bol najväčší posun voči doterajšej jazzovej tvorbe. To znamená, aby skladby boli spevné s opakujúcimi sa dohodnutými groovami, nejakým viackrát opakujúcim sa refrénom a podobne. Zároveň som však chcel, aby ostali  plochy na improvizáciu a jednotlivé nástroje mali voľnosť dotvárať tento koncept improvizáciou podľa vlastného vkusu. Trochu som rozmýšľal aj nad odlišnou harmonickou koncepciou. Inšpiroval ma k tomu náš bubeník Juraj Raši, ktorý mi prearanžoval skladbu Dunaj a ja a dal mi tak podnet, ako pracovať s novými zvukmi, rytmom  a formou skladby.“

Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdroj: TS Music Press Production

Autor článku: CultureBase