Mýtus o Oidipovi má takmer 2 500 rokov, ale ľudstvo akoby ho prežívalo neustále v takmer pravidelných intervaloch. Prežívame ho istým spôsobom aj v súčasnosti?

Nenadarmo je to ústredný mýtus antickej i našej, tzv. západnej civilizácie, či už spočiatku prostredníctvom latinskej literatúry (napr. Seneca) alebo neskôr aj starogréckej (ako napr. práve Sofokles). Je v ňom asi vyjadrené niečo všeľudské a všeplatné a zároveň je v ňom stále nejaké tajomstvo. Nepochybujem dokonca ani o tom, že každý tento príbeh prežíva neustále, čiže aj my v súčasnosti.

Mor – koronavírus, peloponézska vojna – vojna na Ukrajine. Paralely sú zrejmé. Stačilo Sofoklove slová len aktualizovať? Sme ako ľudia v hľadaní vinníkov a činov, ktoré s tým súvisia, nepoučiteľní?

Áno, kríza v spoločnosti, ktorej mor a vojna sú variantmi, a ktorú momentálne zažívame skutočne na vlastnej koži, nielen vo filozofických debatách, spôsobuje v dejinách analogické javy, preto sa skromne domnievam, že sme akosi „spôsobilejší“ pochopiť Oidipa. Antická tragédia nemá šťastné riešenie a jej hrdinovia sú nepoučiteľní. Asi záleží len na nás, ako s tým naložíme.

[gallery ids="21543,21544,21545"]

Postavu Oidipa stvárňuje Matej Marušin. Je mu istým spôsobom šitá na mieru?

Skôr by som povedal, že Matej Marušin je práve šitý – veľmi horúcou ihlou – na postavu Oidipa.

Nová inscenácii opäť prináša spoluprácu činohry a opery, okrem činohercov v nej účinkuje aj operný zbor. Čím ďalším nový košický Oidipus prekvapí divákov?

Áno, domnievam sa, že živá a burácajúca hudba Jozefa Vlka v podaní nášho operného zboru by mohla byť silnou devízou inscenácie, rovnako ako prekrásne choreografie Stanky Vlčekovej, inovatívna a nápaditá scéna Ondreja Zachara, originálne kostýmy Silvie Korenči Zubajovej a v neposlednom rade masky a líčenie legendárneho Jozefa Steinera. No a, samozrejme, predovšetkým silné herecké výkony aj mladej generácie súboru Činohry ŠDKE.