Pozrite si v televíznej premiére víťazný film 25. ročníka najväčšieho stredo- a východoeurópskeho festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava Čiary režisérky Barbory Sliepkovej. Čiernobiely debut mladej slovenskej dokumentaristky vznikal päť rokov a možno ho označiť aj ako dokumentárnu esej. Odvysiela ho Dvojka v pondelok 23. mája o 20.10 h.

V svetovej premiére bol dokument uvedený koncom októbra na 25. ročníku najväčšieho stredo- a východoeurópskeho festivalu dokumentárnych filmov MFDF Ji.hlava. Festivaloví selektori sa rozhodli zaradiť film do hlavnej súťaže. Film získal okrem hlavnej ceny aj cenu za najlepší debut a zvukový dizajn a špeciálnu cenu poroty v rámci hlavnej súťažnej sekcie na festivale Jeden svet a na tohtoročnom udeľovaní cien Slnko v sieti bol ocenený za najlepšiu hudbu. 

Dokumentárny film Čiary zachytáva Bratislavu ako ukážkové postsocialistické mesto. Prostredníctvom mikropríbehov a pozorovaní zaznamenáva jej atmosféru v procese transformácie na európsku metropolu. Masívna výstavba nahrádza staré novým. Meniace sa podoby mesta sa k nám okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili billboardy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom.

Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja čiarorobiči maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dní. Kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita?

„Fascinujú ma nadčasové filmové mestské symfónie. Aj tie sa stali inšpiráciou pre môj celovečerný debut Čiary. Bratislavu, v ktorej som sa narodila a kde žijem, vnímam ako miesto hrubých čiar. Medzi verejným a súkromným, dnešným a minulým. V mojom vnímaní ide o ukážkové postsocialistické mesto. Všímam si každodennosť, rytmus a atmosféru mesta cez obyčajné príbehy jeho obyvateľov a obyvateliek. A taktiež si všímam vlastnú pozíciu v meste. Som plachý človek. Ako všetci vieme, dokumentarista sa v procese tvorby musí priblížiť k ľuďom. Aby so mnou protagonisti mohli zdieľať svoju initmitu, musím sa im sama otvoriť. Túto čiaru prekračujem pri každom nakrúcaní. Protagonisti filmu sú moje alteregá, reprezentujú odlišné vzťahy a postoje k svojmu okoliu,” hovorí režisérka Barbora Sliepková.

Zdroj: TS Stanislav Čačko, PR manažér RTVS