V pondelok 12. decembra o 19:00 bude mať svoj debut v Historickej budove Štátneho divadla Košice vynikajúca slovenská sopranistka Andrea Danková v titulnej postave Florie Toscy. Posledné tohtoročné predstavenie opery Tosca bude mať v pondelok 12. decembra v postave Florie Toscy výnimočného hosťa –...

V pondelok 12. decembra o 19:00 bude mať svoj debut v Historickej budove Štátneho divadla Košice vynikajúca slovenská sopranistka Andrea Danková v titulnej postave Florie Toscy.

Posledné tohtoročné predstavenie opery Tosca bude mať v pondelok 12. decembra v postave Florie Toscy výnimočného hosťa – vynikajúcu slovenskú sopranistku Andreu Dankovú, ktorej spev už obdivovali diváci v tých najznámejších svetových operných domoch.

Košickému publiku sa prvýkrát predstavila v programe narodeninového galakoncertu pre Petra Dvorského. Tentoraz ju budú môcť vidieť v skvostnej inscenácii jednej z najhranejších opier Giacoma Pucciniho.

Stačí, ak si kúpite niektorú z posledných voľných vstupeniek na: https://www.navstevnik.sk/vyber-vstupeniek?eventId=1036414.

Viac o košickej inscenácii Tosca si prečítajte v tomto článku.

Andrea Danková študovala spev na Konzervatóriu v Žiline, taktiež na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a neskôr v Ríme. Vyhrala ocenenia na viacerých medzinárodných súťažiach v Taliansku („Cascina Lyrica“ v Pise či „Totti dal Monte“ v Trevise) a získala štipendium Klubu priateľov Viedenskej štátnej opery. Na Slovensku vyhrala súťaž M. Schneidera-Trnavského.

Je pravidelnou hostkou na významných zahraničných operných scénach: účinkovala v Teatro alla Scala v Miláne (Jenůfa), v Teatro La Fenice v Benátkach (Micaela), Teatro Comunale v Bologni (Liu, Amélia a Jenůfa), v opere San Francisco (Michaela a Liu), v Teatro Real v Madride (Micaela, Káťa Kabanová a Jenůfa), v Londýne (s Londýnskym symfonickým orchestrom ako Desdemona a Micaela – po boku tenoristu José Cura), v Opera National du Rhin v Štrasburgu, na scénach Teatro Reggio v Turíne, La Monnaie v Bruseli a Teatro Colon v Buenos Aires (Káťa Kabanová), v Deutsche Oper Berlin (Jenůfa) ďalej v Opere Graz (Floria Tosca a Jenůfa), v Teatro National de Sao Carlos v Lisabone (Ortlinde a Voglinde), v Teatro Massimo v Palerme (Jenůfa), v Opere Lyon (Mimi, Micaela), či v Národnej opere Bukurešť (Amélia). Predstavila sa tiež na ďalších zahraničných operných scénach (napr. Tokio, Štutgart, Dijon, Treviso, Rovigo, Santander, Cordoba a ďalšie). Spolupracovala s dirigentmi svetových mien ako Sir Colin Davis, Daniele Gatti, Lothar Koenigs, Marco Armiliato, Ivor Bolton, Jiří Bělohlávek, Kent Nagano, Juraj Valčuha. Ako Violetta debutovala v produkcii slávneho Franca Zeffirelliho v Teatro Verdi v Bussete a Ravenne v hudobnom naštudovaní Placida Dominga. Ako Káťa Kabanová a Jenůfa sa predstavila v produkciách renomovaných režisérov – Roberta Carsena (Madrid, Štrasburg, Palermo, Turín) či Alvisa Hemranisa (Brusel, Bologna), spolupracovala tiež s Hugom de Ana (Benátky, Bologna, Treviso), Grahamom Vickom (Lisabon) či s Grischom Asagaroffom (Bukurešť).

V oblasti koncertného repertoáru tiež vystupovala s významnými telesami: Londýnsky symfonický orchester, Londýnsky filharmonický orchester, mníchovský Bayerische Rundfunk, orchester Deutsche Oper v Berlíne, orchester Teatro Maggio Fiorentino vo Florencii, Lisbon Radio Symphony orchestra v Lisabone či Symfonický orchester Bern – pod taktovkou svetoznámych dirigentov ako Sir Colin Davis, Myung-Whun Chung, Kent Nagano, Vladimir Jurowski, Tomáš Netopil, Zdeňek Mácal, Jiří Kout, Mario Venzago či Gabrielle Ferro. Predstavila sa tiež v Musikverein vo Viedni, na festivale v Ravenne či v slávnej newyorskej Carnegie Hall.

Pri realizácii nahrávok spolupracovala s Gerdom Albrechtom a Kolínskym symfonickým orchestrom WDR (Dvořák: Jakobín) a Tomášom Netopilom (Janáčkova Glagolská omša).

Slovenskému publiku sa predstavila v opere Slovenského národného divadla ako Mimi, Micaela, Liu, Desdemona, Violetta, Amelia, Elvíra, Elena, Mařenka, Luisa, Elizabeta, Tosca a Aida. Ako Mimi a Elvíra sa predstavila tiež v Národnom divadle v Prahe.

Zdroj: ŠDKE

Zdroj foto: archív Andrea Danková

Autor článku: CultureBase