Saxofón sa v priebehu posledných troch dekád postupne v našej krajine etabloval nielen ako nástroj estrádnej a populárnej hudby, ale i ako nástroj vo vážnej a jazzovej sfére. Veľkým prínosom v tomto procese bol Arnošt Coufal, brnenský rodák, väčšinu svojho života pôsobiaci na Slovensku. Jeho odkazu...

Saxofón sa v priebehu posledných troch dekád postupne v našej krajine etabloval nielen ako nástroj estrádnej a populárnej hudby, ale i ako nástroj vo vážnej a jazzovej sfére. Veľkým prínosom v tomto procese bol Arnošt Coufal, brnenský rodák, väčšinu svojho života pôsobiaci na Slovensku. Jeho odkazu sa zmocnil banskobystrický saxofonista Martin Uherek, ktorý sa inšpiroval jeho saxofónovými prelúdiami. Spolu s telesom Deus Sax Machina nahrali vo vydavateľstve Bebe Rebe album Hommage to Arnošt Coufal s Uherekovými autorskými kompozíciami.

Arnošt Coufal študoval hru na klavíri, flaute a neskôr sa venoval aj saxofónu. Po nástupe do Vyššej hudobnej školy v Kromeříži začal popri klasickej hudbe spoznávať aj jazz. To sa však nepáčilo jeho ruskej profesorke a vedeniu školy a pre nevhodný kádrový profil a hranie jazzu ho zo školy vyhodili. Po absolvovaní priemyselnej školy na výrobu hudobných nástrojov hrával v rôznych klasických a tanečných orchestroch ale i jazzových zoskupeniach. Celý život sa venoval kompozícii a aranžovaniu populárnej a jazzovej hudby. Bol zakladateľom TODO – Tanečného orchestru Domu odborov v Žiline a pôsobil v rôznych iných skupinách. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa stal kapelníkom prvého big bandu žilinského konzervatória.

            „S Arnoštovou hudbou som sa po prvý krát stretol len pred pár rokmi, počas pandémie koronavírusu. Najprv som počul jeho big bandové aranžmány, následne som sa dostal ku notám jeho saxofónových kvintet. Pri týchto dielach ma veľmi oslovila Coufalova schopnosť kombinovať klasickú hudbu s prvkami jazzu a tým som sa inšpiroval aj ja pri kompozíciách pre tento typ zoskupenia,“ spomína Martin Uherek na svoj prvý dotyk s Coufalovou tvorbou. Saxofonista sa venuje popri hraniu so svojou skupinou aj kompozícii. Tento krát sa rozhodol netradične napísať sériu ôsmich skladieb – Prelúdií pre saxofónový kvintet. Odzrkadľuje sa v nich jeho autorský pohľad a estetický prístup ku problematike typu takéhoto zoskupenia. Uplatňuje v nich skúsenosti písania a aranžovania pre big band a dlhoročné hranie v saxofónovej sekcii v rôznych orchestroch.

„Coufal mal neobyčajný cit pre zvuk saxofónového kvinteta. Jeho hudba ma veľmi inšpirovala a preto som sa rozhodol  cyklus ôsmich prelúdií  venovať jeho spomienke,“ uzatvára Martin. Spolu s Erikom Rothensteinom, ktorý je taktiež autorom poslednej bonusovej skladby pre kvartet na albume, založili saxofónové teleso, ktoré tento program nacvičilo a nahralo.

            Názov skupiny DEUS SAX MACHINA je slovná hračka odvodená od pojmu Deus ex machina (boh zo stroja – termín používaný v antických drámach pre rozuzlenie deja za pomoci „vyššej moci“). Zvuková a interpretačná estetika saxofónového telesa je podmienená charakterom kompozícií, ktoré sa hýbu na pomedzí vážnej a jazzovej hudby. Tenorový saxofonista Martin Uherek a barytónový saxofonista Erik Rothenstein preto oslovili hudobníkov, ktorí sa vedia suverénne pohybovať v oboch žánroch. Na albume sa ešte podieľajú Nikola Bankov (altový saxofón) a Peter Dobai (tenorový a sopránový saxofón).

Odkaz na iný článok - https://soundcloud.com/deussaxmachina

            Album prináša zaujímavý pohľad na problematiku saxofónového kvinteta prameniaceho z odkazu big bandovej saxofónovej sekcie a tradičného saxofónového kvarteta. Obsahuje lyrické pasáže klasického charakteru a zvukovosti ako i expresívnejšie časti s jazzovou improvizáciou. Tento album je ďalším príspevkom pre slovenskú saxofónovú školu a tradíciu.

Zdroj: redakciu informoval Erik Rothenstein

Autor článku: CultureBase