Britský režisér Christopher Nolan je dobre známy pre svoje experimenty s filmovým časom. Vďaka svojej neutíchajúcej snahe odkrývať stále nové možnosti, ako pracovať s jeho plynutím, dokázal otestovať aj hranice diváckej schopnosti sledovať kontinuum príbehu v netradičných formách. Takmer každý Nola...

Britský režisér Christopher Nolan je dobre známy pre svoje experimenty s filmovým časom. Vďaka svojej neutíchajúcej snahe odkrývať stále nové možnosti, ako pracovať s jeho plynutím, dokázal otestovať aj hranice diváckej schopnosti sledovať kontinuum príbehu v netradičných formách.

Takmer každý Nolanov film využíva čas ako významný či už dejotvorný, alebo formálny prvok. Režisér sám tvrdí, že je vo filme málo docenenou a laxne využívanou zložkou. S objavovaním časových a priestorových paradoxov začal už vo svojej krátkometrážnej tvorbe (Doodlebug, 1997) a tiež v začiatkoch celovečernej hranej tvorby (Memento, 2000). Po svetovom úspechu s trilógiou Temný rytier sa naplno pustil do skúmania plynutia času neodlúčiteľného od ľudského vnímania a prežívania. Filmom Počiatok (2010) vydal svoj osobný rozprávačský manifest, v ktorom naplno a bezostyšne sleduje svoj vysnívaný autorský zámer a nehodlá pri tom zanedbať aj pár logických nedostatkov. Ohurujúcou veľkoleposťou si získal úplne všetkých. V snímke Interstellar (2014) dokonca zhmotnil ťažko predstaviteľné vedecké teórie a dokázal pritom vyrozprávať dojímavý rodinný príbeh, aký tu dovtedy nebol. Práve táto nolanovská vesmírna odysea bola zatiaľ posledným zástupcom v režisérovej filmografii, v ktorom čas stál na poprednom mieste, no ešte pred ním bolo vyhradené miesto pre človeka.

V nasledujúcom tvorivom období toto pravidlo prestávalo platiť a fascinácia časom Nolana pohltila natoľko, že jeho moci a zákonitostiam takmer úplne podriadil filmy Dunkirk (2017) a Tenet (2020). Historická udalosť s veľkým potenciálom mohla zasiahnuť srdce divákov omnoho účinnejšie, nebyť prekombinovanej formy, ktorá len dokazovala, že vôľa objavovať je pre anglického režiséra dôležitejšia, než rozprávať príbehy. Potvrdil to aj svojou zatiaľ poslednou snímkou, ktorú možno považovať za doposiaľ najvyšší vrchol filmárskej práce s časopriestorom a akciou náročnou na vnímanie. Nolan však nedosiahol len technický a remeselný vrchol, ale zrejme narazil aj na strop diváckej ochoty prijímať a sledovať čoraz zložitejšie rozprávačské schémy.

Na tohtoročnom podujatí CinemaCon v Las Vegas, ktoré sa konalo od 24. do 27. apríla, Nolan o novinke vyhlásil: „Nepoznám viac daramtický príbeh s vyššími stávkami, zvratmi a paradoxmi, ako je tento.“ Snímka Oppenheimer, ktorá dorazí do kín už 20. júla 2023, je Nolanovým prvým biografickým filmom, čo vzbudzuje nádej, že by sa režisér mohol vrátiť o pár krokov späť a k pompéznemu a zložito vyrozprávanému príbehu o vzniku prvej nukleárnej bomby azda tentokrát pridá aj ľudskosť a strhujúcu emocionálnosť, vďaka ktorým sú jeho filmy skutočne veľké.

Je zaujímavé, ako sa mu rokmi podarilo skĺbiť naratívne experimenty s atraktívnym blockbusterovým formátom. Režisérovi cveng jeho mena priniesol takmer neobmedzené možnosti v sebarealizácii, no to by sa mohlo zmeniť, ak by jeho tvorba pokračovala vo vzďaľovaní sa od hraníc diváckeho vnímania.

Aj vy ste zvedaví na to, aký experiment si pre nás Christopher Nolan v novej snímke pripravil?

Matúš Trišč

Autor článku: CultureBase