Žijeme v zaujímavej dobe, kedy si stále viac pozornosti po celom svete získavajú filmové režisérky, spravidla skôr debutantky, keďže rovnosť príležitostí sa vo svetovej kinematografii začala vo väčšej miere uplatňovať len nedávno. Iniciatíva Women In Motion spätá s filmovým festivalom v Cannes funguje už 10 rokov a pri tejto príležitosti urobila spoločnosť Kering štúdiu o vývoji postavenia žien vo filme od roku 2015. V USA sa medzi rokmi 2015 a 2024 počet režisérok nominovaných alebo ocenených na významných filmových festivaloch zdvojnásobil. Vo Veľkej Británii dokonca strojnásobil. Americká nezisková organizácia ReFrame, ktorá sa od roku 2017 zameriava na rodovú rovnosť vo filmovom a televíznom priemysle v USA, pomáha ženám okrem iného uplatniť sa pri filme aj na kľúčových kreatívnych pozíciách. To dopomohlo napríklad vzniku a úspechu filmov Krajina Nomádov (2020) a Nádejná mladá žena (2020), za ktoré Chloé Zhao a Emerald Fennell získali každá svojho Oscara.

Zlepšenie môžeme vidieť aj sami. V našich kinách sa čoraz častejšie objavujú kvalitné autorské filmy od režisérok z celého sveta. Dôkazom je Barbie od Grety Gerwig, Minulé životy a Dokonalá zhoda od Celine Song, Aftersun od Charlotte Wells, Záblesky nádeje od Payal Kapadia či Substancia od Coralie Fargeat. Aktuálna festivalová hviezda – režisérka, scenáristka a herečka Eva Victor len pripomína, že tomuto trendu ešte neodzvonilo. 

Synopsa filmu Sorry, Baby: Agnes je najmladšou vyučujúcou na vysokej škole a venuje sa literatúre. Len nedávno skončili jej študentské časy, stále býva v tom istom dome a okrem bývalých spolužiakov nemá veľa známych. Čosi ju trápi a berie životnú energiu. Počas školy jej totiž niekto ublížil a zanechalo to na nej stopy.

Novinka Sorry, Baby má viacero kvalít, ktoré si zaslúžia odbornú aj divácku pozornosť, jedna im však skutočne dominuje. Hovorím o samotnom hereckom prejave autorky. 

Eva Victor pri tvorbe vychádzala z vlastných skúseností a proces nakrúcania mal pre ňu terapeutické účinky. Snímka sa preto vyznačuje silnou intimitou, takže budete mať dojem, že ste súčasťou tých najdôvernejších rozhovorov, aké prebiehajú iba medzi najlepšími priateľkami. Práve civilne znejúce dialógy z pera Evy Victor vytvárajú pocit vysokej autenticity. No nielen realistickosť je na filme Sorry, Baby tak lákavá. 

Eva Victor ako herečka pracuje s neuveriteľne sympatickým výrazovým afektom. Svojimi gestami a mimikou hrá samostatnú etudu sprevádzajúcu dej v premyslenej štruktúre, za čo si ju rýchlo obľúbite. Na rôzne situácie hrdinka vďaka tomu reaguje často prekvapivo a vie si vás hravo podmaniť svojim vystupovaním. Dokážem si však predstaviť, že by sa jej prejav niektorým divákom mohol zdať aj otravný. Hrdinka Agnes je trochu neohrabaná, trochu sarkastická, vždy dobromyseľná a veľa sa zamýšľa nad drobnosťami v živote. Asi ako každý človek, ktorý má blízko k filozofii. Svoje myšlienky však podáva veľmi zrozumiteľne a ľudsky, takže poznanie je prístupné každému divákovi či diváčke. Podobne neohrabaný je aj jej sused Gavin a kamarátka Lydie. Spolu tvoria malú spoločnosť dobra a nastavujú morálny kurz príbehu. 

Jeho stavba spočíva v epizodickom, nechronologickom rozprávaní. Dávkovanie potrebných informácií o príbehu a udalosti, ktorá Agnes poznačila, je napriek tomu efektívne a s každou ďalšou sekvenciou sa dostávame bližšie k tomu, čo sa hrdinke stalo a ako sa s tým vyrovnáva. Proces uzdravenia hrá vo filme hlavnú rolu. Autorka venuje pozornosť drobným radostiam života, akými sa človek dokáže vymaniť z depresie či úzkosti. Čokoľvek, či už mačiatko alebo dobrý sendvič, sa ráta, ak to pomôže presvetliť pochmúrny deň. Je veľká šanca, že sa vám pri pomalom tempe filmu podarí hlboko vcítiť do hrdinky a prežívať spolu s ňou naplno aj takéto maličkosti. Film dokáže diváka pohltiť, no nemajte obavy, tá najbolestivejšia časť príbehu nie je zobrazená explicitne, a tak vás zasiahnu nanajvýš výplody vašej vlastnej predstavivosti.

Autorka vie, že ľudskosť najlepšie vynikne, keď je sprevádzaná malou, ale presnou dávkou cynizmu a humoru, ktorými si treba udržiavať nadhľad. Vďaka tomu možno rozpoznať aj vnútorne silnú osobnosť postavy, a tou Agnes v podaní Evy Victor rozhodne je. Vtipné a trefné hlášky znejú naprieč celým filmom a keď vychádzajú z úst nevinne nešikovných hrdinov, je ťažké im odolať.

Podobné pálčivú tému, akej sa vo svojom filmovom debute venuje Eva Victor, vidieť s nástupom vlny režisérok v kinách čoraz častejšie. Občas som voči novým spracovaniam sexuálneho napadnutia trochu skeptický. Obávam sa, že uvidím duplikovaný príbeh bez určitej originálnej nadstavby. Práve Eva Victor však dokazuje, že aj známa téma môže stále mať inú, novú podobu. Preto aj keď ste videli už mnoho snímok o znásilnení a prekonávaní traumy, alebo sa takýchto filmov naopak stránite, Sorry, Baby je v oboch prípadoch vhodnou a bezpečnou voľbou.

Možno ste si sami niekedy vraveli, že je zbytočné nasilu riadiť prirodzený vývoj a pretláčať do vrcholnej kinematografie režisérky, ktoré sa tam nevedia dostať vlastnými silami. Kvalita ich filmov však ukazuje, že skutočne išlo a stále ide o nespravodlivý systém, ktorý za tie roky mohol zmariť šance mnohých talentovaných filmárok. Teším sa na ďalšie projekty Evy Victor aj režisérok spomenutých v úvode. Snaha o rovnosť vo filmovom priemysle už teraz prináša ovocie.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Filmtopia