Cesty za ťažko dostupnými zákutiami našej planéty tentoraz slovenského filmára a dobrodruha Pavla Barabáša zaviedli do Grand Canyonu. Ako člen slovenskej expedície, ktorá sa vydala na trojtýždňový splav rieky Colorado, sledoval putovanie našich vodákov naprieč nedotknutou prírodou aj históriou Zeme vo filme Veľký kaňon.

Raftovanie a splav riečnych perejí vyplavuje adrenalín už na prvé počutie. Na škále 1-10 si vodáci zvyknú merať zjazdnosť či prípadnú nezjazdnosť jednotlivých úsekov riek, pričom desiatka znamená neprekonateľné pereje. Hoci sa to prirodzene núka, Pavol Barabáš v novom dokumente nehodlá budovať napätie postupom od prvých príprav po najnebezpečnejší úsek na rieke. Paradoxne, najnapínavejšie zábery filmu patria úvodu, kde v najvyhrotenejších momentoch na riekach Brahmaputra a Karnali spoznávame respondentov a osobnosti slovenského vodáctva, predovšetkým Jožka Černého, ktorého režisér a jeho priatelia korunujú ako otca dlhej a bohatej tradície slovenského športového splavovania veľkých riek. Film je tak spomienkou na človeka, ktorý po sebe zanechal silný odkaz medzi priateľmi aj športovými nadšencami a prispieva k Barabášovmu zvyku uctiť si zvečňujúcou silou filmu blízku osobu. 

Pavol Barabáš tradične načúva filozofii človeka napojeného na prírodu a rozprávaním respondentov rovno vysvetľuje najzásadnejšie motivácie vodákov pokračovať vo svojej činnosti i bez sponzorstva alebo inštitucionalizácie športu. Vodákom ide skrátka o pocit slobody a na rieke ho, našťastie, majú dostatok. V klasickej, približne hodinovej stopáži režisér viackrát nazrie do duší protagonistov, avšak tentoraz v trochu umiernenej forme, pretože výpoveďami potrebuje vecne predstaviť aj samotný vodácky šport, čím vychádza v ústrety aj divákom, ktorí v rafte nikdy nesedeli. 

Na pomerne akčný spomienkový úvod pripadlo niekoľko úloh. V tejto fáze filmu sa máme dozvedieť stručnú históriu členov expedície, rozlúčiť sa s Jozefom Černým a ešte sa aj naladiť na dobrodružnú vlnu v sprievode humorných folkových skladieb, ktoré na jednej strane dobre vystihujú bohémsku podstatu raftového športu, iba v kontexte rozlúčky s významnou osobnosťou akosi nedávajú priestor na adekvátne doznenie “minúty ticha”. V expozícii sa tak nesúrodo prekračujú protikladné emócie posilňované rozličnými hudobnými motívmi, čo na druhej strane dáva filmu ľahkosť a na rozdiel od niektorých horských filmov, pri snímke Veľký kaňon tušíme, že už žiadna ďalšia nečakaná ľudská tragédia nehrozí.

Expedícia, ktorej členom bol aj Pavol Barabáš sa konečne vydáva na vodu v Grand Canyone a je to jedinečný zážitok nielen pre respondentov, ale aj divákov. Titul “Veľký kaňon”, aký ani v našich končinách nie je úplne štandardným názvom, značí, že americká rieka Colorado a priestor okolo nej po dobu projekcie patrí iba Slovákom. No oni sami vedia, že ich pobyt v prastarých korytách je darom. Pavol Barabáš nepriamo nabáda k nasledovaniu zodpovedného prístupu k starostlivosti o vodné toky a okolitú prírodu, aký dobre funguje v Grand Canyone a mohol by fungovať aj všade inde, vrátane Slovenska, len keby ľudia pri pobytoch v prírode viac pamätali na kultúru. Popis prísnych príkazov a zákazov, aké musela expedícia pri splave v Amerike dodržiavať, tak slúži aj ako praktický a racionálny návod, pre každého, kto by sa chcel spôsobmi ochrany prírody inšpirovať. Barabáš teda neopakuje dobre známe pravdy, ani sa neutápa v nezvratnosti zmeny v okolí, radšej na úzko profilovanej situácii demonštruje dobre uplatnené inak všeobecne princípy. 

Nový dokument neposkytuje len informácie o športe a ochrane prírody, ale aj historickú vsuvku, ktorá len podtrhne význam a jedinečnosť priestoru, v ktorom sa protagonisti nachádzajú. V neposlednom rade však z filmu vystupuje silná a zdravá závislosť na dobrodružstve. Nezáleží pritom, či vás rozbúrená voda láka, alebo nie, stačí vidieť pôžitok, aký to prináša členom expedície a vedomie toho, že na svete ešte existujú miesta, kde môže byť človek nezastihnuteľný.

Ani po opakovanej projekcii si nie som istý, ako režisér dosiahol v snímaní splavu takú efektivitu, čo samo o sebe hovorí za jeho rokmi nadobudnuté skúsenosti a schopnosť v ťažkom teréne zachytiť všetko aj nad rámec nutného. Súčasne zostáva v zmysle pozorovateľa oddelený od posádok nafukovacích člnov, akoby chcel svoju účasť na expedícii utajiť a byť tým, kto sa zaujíma o slovo, pocity a názory ostatných a nie svoje vlastné. 

Novinka Pavla Barabáša hovorí ústami nadšencov vodného športu a prírody, je ľudskou výpoveďou o vášni, ale záveň aj informačne hodnotným materiálom, vďaka ktorému odídete z kinosály s dostatočnou výbavou poznatkov o splavovaní veľkých riek, vodáckom mikrosvete, ale aj planetárnom vývoji. Je torchu škoda, že najvzrušujúcejšie časti filmu si kvôli dramaturgickému rozhodnutiu, ale aj časovej logike odbijeme už v prvej štvrť hodine filmu. Vo zvyšku vás určite dojme nielen kamarátska rozlúčka s Jožkom Černým, ale aj celková jedinečnosť príležitosti, aká sa Slovákom naskytla, pretože splavovať rieku Colorado sa nepodarí každému. Mnohí na takú príležitosť čakajú celý život a vďaka kamere Pavla Barabáša tu máme ďalší film so vzácnym objaviteľským odznakom. 

Matúš Trišč

Zdroj foto: ASFK