Pre milovníčky a milovníkov kostýmových historických drám teraz v rámci filmovej prehliadky Be2Can prišla do kín dlho očakávaná Jeanne du Barry - Kráľova milenka. Ak ste posledné mesiace sledovali dianie na svetových festivaloch, iste vám neunikli informácie o otváracej snímke z Cannes, v ktorej s...

Pre milovníčky a milovníkov kostýmových historických drám teraz v rámci filmovej prehliadky Be2Can prišla do kín dlho očakávaná Jeanne du Barry - Kráľova milenka.

Ak ste posledné mesiace sledovali dianie na svetových festivaloch, iste vám neunikli informácie o otváracej snímke z Cannes, v ktorej sa po niekoľkých rokoch znova pred kamery postavil zavrhnutý Johnny Depp. Už z názvu Kráľova milenka je však jasné, že pozornosť na seba bude pútať predovšetkým hlavná hrdinka príbehu, ktorú stvárnila herečka Maïwenn, súčasne aj režisérka a scenáristka snímky. 

Jeanne sa narodila chudobnej matke a už ako dieťa strávila niekoľko rokov v kláštore, kde mal byť mravný život mladého dievčaťa v bezpečí. Po odchode z rehoľného prostredia sa však mladá Jeanne bez problémov stala spoločníčkou v službách rôznych pánov, čo ju postupne doviedlo až k stretnutiu so samotným francúzskym kráľom, ktorý sa do Jeanne beznádejne zaľúbil. 

Filmový príbeh Madame du Barry, ktorá si získala panovníkovu priazeň po smrti svojej predchodkyne, kráľovej milenky Madame de Pompadour, je historicky presný. Tlmočí všetky štandardné a ľahko dohľadateľné informácie o predrevolučnej situácii vo Francúzsku a väčšine významných dobových aktéroch. Ak si chcete film užiť aj po príbehovej stránke a nepokaziť si jedno či dve prekvapenia, odporúčam si o historických postavách nezisťovať príliš veľa informácií. Snímka Jeanne du Barry - Kráľova milenka spoľahlivo sleduje zachované historické fakty a udalostiam nepridáva nič nad rámec skutočnosti. Autorka filmu sa nijako významne nedožaduje svojho práva umelecky licencovať udalosti a pozmeniť si ich v prospech svojho príbehu. Zrejme si vystačila s dostatočne výstredným životom francúzskej šľachty, v ktorom núdza o dramatickosť iste nebola. 

Snímka režisérky Maïwenn realistky ilustruje spoločenské pomery v krajine, najmä v šľachtickom prostredí, kde neraz platili absurdné pravidlá a zákony. Niektoré boli striktne dodržiavané, iné verejne porušované. Spolu so šarmantnou a na bontón nenavyknutou Jeanne sa učíme rozlišovať medzi tým, čo je vo francúzskej kráľovskej spoločnosti nutné a čo je neprípustné. Pri všetkom však platí, že kráľova vôľa nakoniec vyhráva. Vzťah medzi Jeanne a Ľudovítom (Johnny Depp) nie je navzdory dobe a prostrediu veľmi komplikovaný. Vlastne ani samotná postava kráľa nezažíva počas filmu charakterové výkyvy či výraznejšie premeny. Puto, ktoré medzi dvojicou vzniklo si uchovali bez dramatických zvratov, čoho výsledkom je radostný a nepokazený pohľad na obmäkčeného absolutistického vládcu a jeho milovanú narušiteľku systému. 

Hodnú časť filmu sa zdalo, že francúzsky hovoriaci Johnny Depp bude v pestrej a okázalej snímke iba tichou a urieknutou postavou a že sa hlavná dejová línia zaobíde bez jeho výraznejšieho prejavu. Našťastie došlo aj na suverénne výstupy, pri ktorých stačili hercove pohľady a ani nebolo treba slov. Ako návrat obľúbeného herca to ako tak stačí, no za viac ako slušnú štartovaciu pozíciu to považovať nemožno. 

Charizmatická Jeanne sa ako rebelka na kráľovskom dvore krotila a nepokoj vyvolávala už len svojou prítomnosťou. Maïwenn napísala a stvárnila charizmatickú kurtizánu tak, aby ako  nepohodlná persona non grata bola uveriteľná a aby jej k tomu nadmieru postačovala obyčajná svojhlavosť. Jeanne nemusela nijak zreteľne napádať zabehnutý systém vo Versailles, aby si ju divák obľúbil a neprajnícke postavy ešte viac znenávideli. 

Prejav vedľajších postáv je zámerne protivný a neraz prepiaty tak, že by zapadol aj do úplne iného žánrového ladenia. No popri všetkej vyumelkovanosti a prílišnosti v celkovej estetike daného obdobia nie je ťažké uveriť, že sa správanie rozmaznaných princezien mohlo ponášať na herecký výkon vo fraške. Film miestami s kubrickovskou vážnosťou vníma premrštenosť doby, inokedy zachádza do paródie a je rozprávkovo odľahčenejší. Či sa jedná o zámer, alebo naratívnu nerozhodnosť musí každý posúdiť sám.  

Jeanne du Barry - Kráľova milenka je bohatým a rozmanitým kostýmovým filmom, pri ktorom sa miestami oplatí spoľahnúť iba na zrakový vnem a zážitok bude istý. Priestory slávneho zámku a honosné róby či parochne si kradnú pohľady obecenstva a spolu s detailným zobrazovaním dobovej kultúry a zvyklostí poskytujú uspokojivý umelecký zážitok, a to aj v prípade, že by vás pri sledovaní vyrušil autorkin neprehliadnuteľný individualizmus. Jeden by čakal, že sa kult osobnosti v tomto prípade bude naozaj vzťahovať na presláveného Deppa. No stačí stroho poznať pozadie filmu, aby bolo každému jasné, že alfou a omegou projektu je práve herečka, režisérka a scenáristka Maïwenn. 

Novinka Jeanne du Barry - Kráľova milenka mesiace púta veľa pozornosti, podobne ako hlavná hrdinka Jeanne láka pohľady ľudí na kráľovskom dvore. Vďaka svojim estetickým vlastnostiam, nevšednému hereckému obsadeniu a historickej vernosti je nový francúzsky film plnokrvnou historickou drámou s dostatkom vášne, intríg aj tragédie. A hoci z dejepisu vieme, ako postavy a francúzska šľachta skončia svoju opulentnú púť smerujúcu k záhube, takto detailnú a svojim spôsobom aj náučnú dobovú fresku so sympatickou ústrednou dvojicou sa neoplatí ignorovať.  

Matúš Trišč

Zdroj foto: Film Europe

Autor článku: CultureBase