Predstavivosť scenáristu a režiséra Alexa Garlanda je znova okupovaná myšlienkami na globálnu katastrofu a autor tieto myšlienky opäť pretavil do originálneho filmového diela. Snímka Kolaps (originálny názov - Civil War) nazerá na blízku budúcnosť ľudstva s výraznejším ohľadom na realizmus a súčasn...

Predstavivosť scenáristu a režiséra Alexa Garlanda je znova okupovaná myšlienkami na globálnu katastrofu a autor tieto myšlienky opäť pretavil do originálneho filmového diela. Snímka Kolaps (originálny názov - Civil War) nazerá na blízku budúcnosť ľudstva s výraznejším ohľadom na realizmus a súčasné spoločenské rozpoloženie, a preto sa od predošlých autorových snímok Ex Machina či Annihilation líši nielen formálne, ale aj myšlienkovým obsahom.

Synopsa filmu Kolaps: Spojené štáty americké sú zmietané novou občianskou vojnou. Tentoraz by sa dala opísať ako vojna západu proti východu. Rozdelená americká spoločnosť zažíva ničivé boje medzi separatistickými západnými silami a armádou amerického prezidenta, ktorý sídli v meste Washington DC. Vojnová fotografka Lee Smith (Kirsten Dunst) a jej kolegovia novinári cestujú do hlavného mesta USA, kde chcú urobiť interview s prezidentom, ktorý čelí blížiacej sa vojnovej porážke. Hlavní hrdinovia filmu cestou dokumentujú hrôzostrašný dopad občianskeho konfliktu na krajinu, ktorá vždy ohlasovala princípy slobody a demokracie. 

Alex Garland k téme dystopickej budúcnosti pristupoval v priebehu svojej scenáristickej aj režisérskej kariéry multižánrovo. Vidieť sme od neho mohli klasickú zombie apokalypsu 28 dní... či spomínanú komornú sci-fi snímku Ex Machina o nadvláde umelej inteligencie a abstraktné dobrodružné sci-fi/fantasy Annihilation. Novinka Kolaps predstavuje zástupcu naturalistickej vojnovej drámy v štýle Scottovho Čierneho jastraba, ktorá miestami zachádza až do pomyselnej rekonštrukcie fiktívneho vojnového konfliktu. Akcia filmu Kolaps teda nepripomína žiadne polorozprávkové superhrdinské či rýchle a zbesilé naháňačky v tlakových vlnách výbuchov. 

Autori si v akčných scénach udržiavajú snahu dosahovať dokumentarizmus pri zachytení práce vojnových fotografov a novinárov. Miestami môžu diváci až zabudnúť na to, že sledujú priebeh vymyslených bojov, pretože obrazy aktuálnych skutočných moderných vojen sú od tých filmových na nerozoznanie. 

Garland využíva atmosféru sveta, z ktorého ľudstvo lusknutím prstov zmizlo. Bežný život je prudko prerušený, vianočná výzdoba uprostred leta zdobí dvor vidieckeho domu a naznačuje, že ktosi musel z tohto miesta rýchlo ujsť už pred nejakým časom. Katastrofa je vo filme Kolaps zobrazená v jej priebehu, nečakajte žiadne časové skoky. Zvyšky americkej civilizácie sú vo filme stále prítomné a živé, preto snímka oproti postapokalyptickým príbehom ako napríklad nedávne Last of Us pôsobí osviežujúco.

Najodvážnejší odklon od konvencií však predstavuje rozhodnutie vykresliť amerického prezidenta ako vojnového agresora. Len si spomeňte na všetky tie thrillery o útokoch na Biely dom. Pred pár rokmi by vojnová dráma s prezidentským antihrdinom v americkej produkcii zrejme len tak ľahko nedostala zelenú. Dnes sú nálady podstatne iné. 

Prečo si teda Alex Garland zvolil Ameriku ako dejisko pre svoj príbeh o vojne, keď je okolo toľko krajín, ktoré ju skutočne zažívajú? Pretože práve občianska vojna najlepšie (hoci zatiaľ prehnane) ilustruje povahu spoločenských nálad naprieč všetkými kontinentmi. Historické danosti Severnej Ameriky sú tak jasným dôvodom voľby. Aktuálna politická situácia v krajine tiež. Režisér však vo filme nekomentuje dianie v skutočnom svete, nestavia sa na stranu demokratov ani republikánov. Necháva nás len sledovať dôsledky fatálneho rozdelenia národa. Občiansku vojnu ukazuje ako najvyšší dôsledok populizmu a vzájomného neporozumenia. Aby si autor poistil, že si jeho víziu nebude nikto vysvetľovať ako predpoveď vývoja politickej situácie v USA, spojil do aliancie štáty Kaliforniu a Texas, ktoré sú v súčasnosti názorovo nezlučiteľné. Chce tým zabrániť tomu, aby bol jeho príbeh definovaný ako boj konzervativizmu a liberalizmu. Diváci tak v skutočnosti nemajú šancu zistiť, čo motivuje jednu alebo druhú stranu v boji. Dôležité je, kam toto rozdelenie v praxi dospelo. 

Vo filme sme svedkami ozbrojených stretov, v ktorých nie je jasné, kto proti komu stojí. Podstatné je, že keď na vojakov niekto neznámy strieľa, oni mu to musia opätovať. Dôvody agresie sú nejasné, boj o holý život pochopiteľný.

Snímka je koncipovaná ako roadmovie, teda máme možnosť sledovať rôzne variácie dôsledkov vojny. Vidíme tých, ktorí v nej denne zomierajú, ale aj tých, ktorí predstierajú, že sa ich konflikt netýka. V strede celého zmätku stoja novinári, dokumentujúci priebeh vojny naprieč krajinou. Autor zdôrazňuje prácu nestranných novinárov, predstavuje ich ako strážcov pravdy, ktorí niekedy doslova riskujú životy, aby mohli svetu podať nefalšovaný obraz o udalostiach, ktoré sa väčšinou interpretujú takým či onakým spôsobom. 

Alex Garland v jednom z rozhovorov prezradil, ako ho mnohí odhovárali od toho, aby nakrúcal film, kde novinári budú vystupovať ako hrdinovia. Žurnalisti sú totiž v súčasnosti do značnej miery opovrhovaní a nenávidení, čo možno pozorovať napríklad v diskusiách na sociálnych sieťach. Režisér však zjavne cítil potrebu zastať sa tých novinárov, ktorí sa zastávajú pravdy. Uvedomuje si, že nie každý žurnalista sa riadi morálnymi zákonmi, ale chce, aby sme vedeli, že nebyť týchto profesionálov, tak pravda sa zo spoločnosti nadobro vytratí, pretože už v spoločnosti nebude nikto, kto by sa jej zastal. Možno okrem umelcov a filmárov. 

Tí totiž majú v rukách silný nástroj na vyjadrenie akýchkoľvek postojov. No v časoch demokracie, keď sa v hlavnom informačnom prúde nachádzajú fakty a nie výmysly, v takom prostredí majú aj filmy silu kultivovať časť spoločnosti a posilňovať pravdu. Režimy bludov a klamstiev bez správnych princípov nedokážu inšpirovať k tvorbe, ktorá by sa pod tlakom faktov nerozsypala.  

Garlandov vojnový príbeh tak funguje z hľadiska myšlienkového nastavenia, ale aj dramaturgicky. Pri stavbe príbehu si však osvojil zaužívané postupy a jednotlivé epizódy tohto vojnového roadmovie preto často končia predvídateľným spôsobom. Niektoré zvraty autori prezrádzajú už v expozícii a na filme nebadať väčšiu snahu o inovácie zabehnutej mustry. Kolaps je vo svojej podstate katastrofický film, ktorý napĺňa väčšinu mysliteľných konvencií. Ísť podľa receptu však vždy prinesie fungujúci výsledok, hoci sa dá vopred odhadnúť jeho podoba. 

Autori mali s filmom Kolaps jasný zámer a spoľahlivo ho naplnili. Trápi ich rozpoltená spoločnosť a nevedia, aké rozmery dosiahnu súčasné svetové konflikty. Ich dystopická vízia však slúži ako účinná výstraha. Vo výsledku ide o silnú a univerzálnu vojnovú drámu, zámerne nakrútenú tak, aby si ju divák mohol aplikovať na reálie svojej krajiny. Slovensko nevynímajúc. 

Matúš Trišč

Zdroj foto: Forum Film

Autor článku: CultureBase