Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach pri Veľkom Krtíši. Už jeho rodičia sa venovali ochotníckemu herectvu. Kvietik si na svoj prvý kontakt s divadlom spomína dobre. Ako malý chlapec vidiel svojho otca na javisku ako v jednej z rolí umiera a nahlas sa rozplakal, lebo scéne uveril. Jeho cesta k umeniu však nebola vždy priama a jednoznačná.

Počas gymnaziálnych rokov v Lučenci mladý Štefan Kvietik navštevoval okrem bežného vyučovania aj operačné sály v nemocnici so študentmi zdravotníctva, pretože sa chcel stať chirurgom. Z politických dôvodov sa však po maturitách rozhodol pre štúdium divadelného herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde mu s prípravou pomáhal herec Július Pántik, ktorého Kvietik poznal zo svojho rodiska. 

Hneď po ukončení štúdia sa s nastávajúcou manželkou Evou Juríčkovou zosobášili. Prvé angažmán získal Štefan Kvietik v Armádnom divadle v Martine. Medzi jeho významné úlohy z tohto obdobia patrí rola Unšpígla v Balade o Unšpíglovi či mladého učenca Christopha v Karvašovom Meteore. Najväčší rozruch však vyvolal moment, keď režisér Jozef Budský obsadil mladého Kvietika do úlohy Macbetha, čím ho uprednostnil pred staršími a skúsenejšími hercami. Táto vážna rola Štefanovi Kvietikovi otvorila cestu do Slovenského národného divadla, kam sa dostal už dva roky po ukončení štúdií na VŠMU a stal sa prvým absolventom školy pôsobiacim v SND. 

V Činohre SND Štefan Kvietik hral 37 sezón. Často účinkoval pod taktovkou režisérov Karola L. Zachara, Tibora Rakovského, Jozefa Budského, Pavla Haspru a ďalších. Medzi jeho významné úlohy z tohto obdobia patrí postava Baču Miša v Stodolovej Bačovej žene, postava G. Ardalionyča v Dostojevskeho Idiotovi alebo Mládenca v Palárikovom Inkognite. 

Herec sa popri práci v divadle mimoriadne aktívne podieľal aj na kvalitnej televíznej tvorbe. Dovedna účinkoval v približne tristo televíznych inscenáciách a prenosoch z divadelných predstavení. Stál pri začiatkoch televízneho vysielania na Slovensku a na obrazovkách ho mohli diváci a diváčky vidieť aj v živom vysielaní inscenácií z doby, keď vysielať zo záznamu ešte nebolo možné. Neskôr si fanúšikov po celom Slovensku aj Česku získal najmä vďaka slávnym televíznym pondelkom, ktoré patrili kvalitným inscenáciám. 

Svoju prvú filmovú úlohou dostal Štefan Kvietik v snímke Na pochode sa vždy nespieva v roku 1960, kde sa prvý raz stretol s Emíliou Vášáryovou, ktorá sa neskôr stala jeho častou filmovou partnerkou.

Netrvalo dlho, kým herca začali do svojich filmov obsadzovať významní režiséri 60. rokov. Martin Hollý s Kvietikom spolupracoval pri snímkach Prípad pre obhajcu (1964) či Medená veža (1970) s už spomínanou Emíliou Vášáryovou a hereckými kolegami Ivanom Rajniakom a Ivanom Mistríkom. Kvietik Medenú vežu dodnes považuje za jeden z najdôležitejších filmov vo svojej kariére.

Diváci si určite pamätajú historickú drámu Petra Solana Boxer a smrť (1962), kvôli ktorej herec niekoľko mesiacov trénoval, aby sa vo filme mohol postaviť ako väzeň koncentračného tábora proti nacistickému veliteľovi v boxerskom ringu. 

Štefan Kvietik zažiaril aj v snímkach Majster Kat (1966) Paľa Bielika či v púštnej vojnovej dráme Oáza (1972) Zbyněka Brynycha. Významná je aj jeho spolupráca s Jurajom Jakubiskom na filmovej ságe Tisícročná včela (1983) či snímke Sedím na konári a je mi dobre (1989).

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil v roku 2004 umelcovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia. V roku 2014 si Štefan Kvietik prevzal Európsku cenu Trebbia za celoživotné dielo. V Košiciach v roku 2019 získal herec aj cenu prezidenta Art Film Festu.  

Spracoval Matúš Trišč

Titulná foto: SFÚ