Významný slovenský filmový režisér a scenárista Peter Solan sa narodil 24. apríla 1929 v Banskej Bystrici. Jeho diela sú dodnes aktuálne a obdivované doma aj v zahraničí.

Po absolvovaní gymnázia v rodnom meste Peter Solan študoval na pražskej FAMU v rokoch 1949 – 1955 a stal jedným z prvých absolventov školy. Pod pedagogickým vedením Václava Gajera nakrútil svoju najznámejšiu študentskú snímku Vianočný dar (1953). 

Po škole začal nakrúcať krátke agitačné filmy v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave. Medzi jeho rané snímky patria Deti mieru (1955) o prázdninách československých a nemeckých pionierov na Slovensku či Trať voľná (1955) o náročnej, ale oddanej práci slovenských železničiarov. 

Veľmi rýchlo sa však presunul k hranému, dlhometrážnemu filmu, kedy súčasne zanechal budovateľské tendencie a prejavil svoj zmysel pre inteligentnú kritiku režimu. 

V roku 1956 spolu s Františkom Žáčekom nakrútili satirickú snímku Čert nespí na motívy knihy Petra Karvaša. V nej sa Peter Solan prvý raz odvážil k ironickému zobrazeniu totalitných praktík 50. rokov v Československu, najmä v oblasti umeleckej cenzúry. 

Snímka Muž, ktorý sa nevrátil (1959) bola prvou slovenskou detektívkou a tiež prvým Solanovým celovečerným filmom, ktorý režíroval sám. Koniec desaťročia pre Petra Solana predstavoval bránu k jeho najúspešnejšiemu obdobiu - zlatým 60. rokom. Boxer a smrť (1962) so Štefanom Kvietikom zrekonštruoval hrôzy holokaustu v koncentračnom tábore a režisérovi priniesol medzinárodné uznanie. 

Následne sa Solan vrátil ku Karvašovskej satire a v spolupráci so spisovateľom nakrútil film Prípad Barnabáš Kos (1964). Alegorickou komediálnou drámou autori poukazovali na nekritické presadzovanie socialistických ideálov v umení a tiež na diletantstvo na vedúcich pozíciách inštitúcií. 

Nasledovala psychologická dráma Kým sa skončí táto noc (1965) o úniku z reality, ktorú režisér nakrútil v spolupráci so scenáristom Tiborom Vichtom. Tvorbu Petra Solana nebolo možné kategorizovať z pohľadu dobových umeleckých prúdov. Autor nekráčal smerom Československej novej vlny, no udržal si osobitý autorský výraz a zostal zástupcom vlastného umeleckého smeru, premenlivého, neustále sa vyvíjajúceho a plného bystrého humoru. Ak možno túto tvorbu nejakým spôsobom zrámcovať, tak je príhodné hovoriť práve o spolupráci s autormi Tiborom Vichtom a Petrom Karvašom. 

Vichta sa ako scenárista či spoluautor realizoval pri ďalších Solanových celovečerných a televíznych filmoch Tvár v okne (1963), Dialóg 20 40 60 (1968), Slávny pes (1971) či Tušenie (1982). Karvašov vklad zasa pomohol vytvoriť filmové diela Sedem svedkov (1967), Malá anketa (1969), Pán si neželal nič (1970).

V 70. rokoch bol Peter Solan z politických dôvodov preradený do Štúdia krátkych filmov, kde znova nakrúcal umelecké dokumentárne filmy - oceňované snímky Nemecká (1974), Rozhovor o jednom centimetri nádeje (1977), Len lístok poľnej pošty (1977), Balkón plný plienok (1978).

K dlhometrážnej tvorbe sa vrátil v roku 1979 filmom A pobežím až na kraj sveta. Posledným filmom Petra Solana bola poviedková dráma O sláve a tráve z roku 1984.

Peter Solan získal v roku 1994 cenu Igric za celoživotné dielo, v roku 2004 Cenu ministra kultúry za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie a v roku 2013 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Peter Solan zomrel 21. septembra 2013 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Spracoval Matúš Trišč

Zdroj titulnej foto: Febiofest

Zdroj foto: SFÚ