RTVS odvysiela vo štvrtok 13. júna o 21.35 h na Dvojke premiéru dokumentárneho filmu Rádio Devín: Dotyk s kultúrou. Myšlienka na vznik dokumentárneho filmu bola jednoduchou programovou reakciou na 50. výročie rádia. Jeho výsledná podoba však nakoniec priniesla oveľa komplexnejšiu správu o fenomén...

RTVS odvysiela vo štvrtok 13. júna o 21.35 h na Dvojke premiéru dokumentárneho filmu Rádio Devín: Dotyk s kultúrou. Myšlienka na vznik dokumentárneho filmu bola jednoduchou programovou reakciou na 50. výročie rádia. Jeho výsledná podoba však nakoniec priniesla oveľa komplexnejšiu správu o fenoméne rádia s jedinečným obsahom. Rádio Devín nemapuje len dianie v kultúre a umení, ale umenie prostredníctvom hudobnej a slovesnej produkcie aj samo tvorí.

Umelecky orientovaná programová služba Slovenského rozhlasu začala vysielať 4. septembra 1972 a vysiela dodnes. Profilovo je Rádio Devín zamerané na náročného poslucháča a vysiela prevažne kultúrno-umelecké a náučno-vzdelávacie relácie. Počas piatich dekád sa prístup k napĺňaniu tejto definície menil. Kde sa Rádio Devín nachádza dnes, pre koho tvorí a vysiela, kto sú jeho poslucháči, no tiež ako a kto tvorí dnešný obsah a modernú podobu rádia? Film odkazuje okrem historizujúcej línie na dominanty profilu Rádia Devín: na hudbu, umelecké slovo, dramatickú tvorbu, prúdové vysielanie a úsek odborných a popularizačných relácií. Dokumentárny film Rádio Devín: Dotyk s kultúrou prejavuje pochopenie pre zvláštne spoločenstvo tvorivých ľudí. Sú rôznorodí a spája ich azda len to, že sú to silné individuality a občas sa im stiera hranica medzi prácou a vlastnou kreativitou. Rozpráva mikropríbehy zo štúdií, kancelárií, chodieb a iných zákutí fascinujúcej obrátenej pyramídy zasväteným okom priameho účastníka diania.

„Veľmi mi záležalo na tom, aby sa film vyhol symbolickému potľapkávaniu po pleciach, že akí sme len vo všetkom dobrí. Pochopila som však, že zveriť rozprávanie režisérovi, ktorý nikdy nemal skúsenosť s našou inštitúciou a prostredím, by nikam neviedlo. Adam Hanuljak tak dostal náročné zadanie, nezabudnúť na to, že je súčasťou rádia ako zamestnanec na pozícii rozhlasového režiséra, ale zároveň musel byť aj dokumentaristom v pravom zmysle slova, tvorcom schopným konštruktívneho odstupu,“ hovorí intendantka Rádia Devín Zuzana Belková.

Nech už je to nahrávanie symfonickej hudby, tvorba rozhlasovej hry alebo diskusia o subtílnom procese tvorby vizuálneho diela, v Rádiu Devín je vždy niečo výlučné, niečo, čo vybočuje zo štandardných hodnotiacich kritérií. Film jednoznačne neodpovedá, či je výlučnosť rádia dobrá alebo zlá, či je uznania veľa, či málo, alebo či sú podmienky pre tvorbu dostatočné alebo priskromné. Ponúka skôr spektrum pohľadov na názory, poetiky a typy osobností, ktoré formujú podobu vysielania. Inak rádio vidí zvukový majster pri digitálnom nahrávacom pulte, inak idealistická bývalá šéfdramaturgička, inak moderátori s nápadne príjemnými hlasmi. Vo všetkých prípadoch však cítiť sympatickú lojalitu. Film je správou o stave rádia v konkrétnom čase, nenárokuje si na prorocké vyjadrenia o budúcnosti, ani na vševediaci pohľad vlastníka receptu na dosiahnutie ideálneho stavu pri manažovaní veľmi špecifického rádia. Leitmotívom zostávajú tvorivosť, vynaliezavosť a potenciál viazať na seba komunitu ľudí, ktorí cítia potrebu umenia a kultúry aj vo všednom dni.      

Zdroj: Ivana Zečevič, PR manažérka, Sekcia komunikácie, RTVS

Zdroj foto: RTVS

Autor článku: CultureBase