Rozhovor so svetoznámym choreografom Akramom Khanom pred premiérou jeho súčasných baletov v Národnom divadle Košice.

V predpremiére vo štvrtok 17. októbra a počas dvoch premiérových večerov v piatok 18. a v sobotu 19. októbra uvedie v Historickej budove NDKE prvýkrát v strednej Európe svoje dve inscenácie KAASH („Len tak“) a DUST (Prach) jeden z najuznávanejších a najoceňovanejších tanečných umelcov súčasnosti Akram Khan. Porozprávala sa s ním dramaturgička Eva Gajdošová.

Akram, po prvýkrát uvádzate svoje dve diela v krajine strednej Európy. Ako vnímate túto spoluprácu?

Choreografa a režiséra Andreja Petroviča poznám roky a hlboko mu dôverujem a to ma na začiatku priviedlo do súboru. Čoskoro som zistil, že hoci sú tanečníci baletu Národného divadla Košice mladí, sú neuveriteľne oddaní a sústredení. Bol to úžasný zážitok byť toho súčasťou.

V diele Dust ste sa inšpirovali prvou svetovou vojnou. Odkaz diela je v súčasnosti čoraz naliehavejší. Ako to vnímate?

Ženy čelili, aj stále čelia, realite potenciálnej straty svojich blízkych a zároveň prispievali k výrobe zbraní, ktoré by si vyžiadali životy iných. Váha tohto rozporu, kde sa prelína osobná obeta a kolobeh straty a prežitia. Naliehavosť tejto reflexie – najmä z pohľadu žien – je dnes ešte aktuálnejšia. Naďalej znášajú toto dvojité bremeno, držia rodiny a komunity pohromade a zároveň čelia ničivým účinkom násilia a straty. Naozaj to hovorí o sile žien, ich odolnosti a nevídaných obetiach, ktoré prinášajú v časoch vojny.

Umenie ako tanec, divadlo a literatúra majú moc udržať tieto príbehy nažive. Je dôležité, aby sme im to aj naďalej hovorili, aby sme rešpektovali zložitosť a obete. A verím, že prostredníctvom týchto médií môžeme dosiahnuť malé, ale pozitívne zmeny.

V Kaash staviate mosty medzi svetom súčasného tanca a indickou formou klasického tanca Kathak. Čo nám hovoria tradície? Prečo je v 21. storočí dôležité obzrieť sa späť, poznať svoju minulosť?

Kaash bol jednou z mojich prvých prác v čase, keď som sa ako mladý choreograf pohyboval medzi klasickým indickým tancom a súčasnými technikami. Som hlboko presvedčený, že budúcnosť nemôže existovať bez rešpektovania minulosti a našich tradícií. Rozprávajú nám príbehy o tom, kto sme, odkiaľ pochádzame a ako sme sa vyvíjali. Táto perspektíva, alebo systém viery je ústredným bodom celej mojej práce, ktorú hlboko zdieľame spolu s Mavinom Khoo. Keď si budeme ctiť a učiť sa z našej histórie, len tak dokážeme objavovať nové možnosti. Tento koncept sa odráža v mojej najnovšej práci GIGENIS: generácia Zeme.

Ste jedným z najuznávanejších tanečných umelcov súčasnosti. Čo vy osobne považujete za svoj najväčší úspech alebo prelom a akým výzvam čelíte?

Je to pre mňa proces, ktorý stále prebieha. Ustavične sa vzdelávam ako študent, tanečník, performer, choreograf, otec a syn, no zároveň prichádzam do novej role a kapitoly ako režisér. Každá rola prináša svoje ponaučenie a aj keď život plynie neúprosnou rýchlosťou, musím byť stále zvedavý a otvorený. Odstránenie ega a prijatie zraniteľnosti je miesto, kde dochádza k rastu.

V čom je podľa Vás sila a dôležitosť tanca?

Tanec má schopnosť vyjadriť emócie, ktoré slová často nedokážu zachytiť. Tanec predstavuje nádej.

Zhovárala sa Eva Gajdošová

Foto: NDKE