Dominik Tatarka nesmel publikovať 20 rokov

14. novembra 2024

Napriek tomu si vždy našiel cestu k rozprávaniu príbehov. Kníhkupectvo Artforum chystá dotlač jeho najznámejších diel. Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913 ako predposledné dieťa a jediný syn z ôsmich. Študoval francúzštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a...

Napriek tomu si vždy našiel cestu k rozprávaniu príbehov. Kníhkupectvo Artforum chystá dotlač jeho najznámejších diel.

Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913 ako predposledné dieťa a jediný syn z ôsmich. Študoval francúzštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v Paríži. Neskôr sa stal stredoškolským profesorom v Žiline a Martine. Na Slovensku ide o jedného z politicky najvýraznejšie angažovaných autorov. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, po oslobodení pracoval ako redaktor Národnej obrody, Pravdy, ale bol aj vedúcim výtvarnej redakcie v známom vydavateľstve Tatran či scenárista.

Čestné miesto ho čakalo vo Zväze československých spisovateľov. Od roku 1964 je Dominik Tatarka známy ako profesionálny spisovateľ. K okupácii Československa roku 1968 zaujal nekompromisné stanovisko. Následne bol prenasledovaný komunistickým režimom a 20 rokov nesmel publikovať žiadne zo svojich textov. Začal pracovať v lesnom závode, kde bol pomocným robotníkom. Na konci života ostal invalidným dôchodcom. Podpísal Chartu 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.

Vo svojej tvorbe sa často obracal k paranoidným sklonom vytvorené okolím, prítomné sú aj snové, surreálne či absurdné momenty. Jeho najznámejším dielom je Panna zázračnica, ktorú v roku 1966 natočil slovenský režisér Štefan Uher. Tatarka sa na filme podieľal aj ako scenárista. Pracoval na filme Priehrada spolu s režisérom Paľom Bielikom. Tatarkova ďalšia kniha Rozhovory bez konca zachytáva jeho vlastné skúsenosti zo Slovenského národného povstania. Téma politiky je prítomná aj v satirách knihy Démon súhlasu. V Sám proti noci autobiograficky spomína na matku, ženy, lásku, priateľov a v neposlednom rade uvažuje nad samotnou spoločnosťou. Za zbierkou Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, zriadenej Nadáciou Charty 77 pre najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma.

Tvorba Dominika Tatarku

Cesty, časopisecky uverejnená próza
Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov
Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom
Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
Ľudia a skutky, kniha fejtónov
Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
Družné letá, budovateľský román
Rozhovory bez konca
Naša brigáda
Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení

Kníhkupectvo Artforum si pripomína tohto jedinečného autora dotlačou titulov: Panna zázračnica, Démon súhlasu a Prútené kreslá.

https://mojakultura.sk/dominik-tatarka-sa-po-15-rocnej-pauze-vracia-na-knizne-pulty/

Samizdatová literatúra

V ne čase
Písačky, trilógia: Listy do večnosti, Sám proti noci, Písačky
Navrávačky, kniha spomienok od detstva až po starobu
Neslovný príbeh
Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
Kultúra ako obcovanie, výber esejí

Ocenenia

1969: titul zaslúžilý umelec
1986: Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky od Nadácie Charty 77 v Štokholme
1990: Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam
1990: Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam
1996: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam, prepožičaný prezidentom SR Michalom Kováčom