Jedným z posledných filmov, ktoré mali na Slovensku premiéru tesne pred koncom roka 2024, je dokument Agent šťastia bhutánskeho režiséra Aruna Bhattaraia a maďarskej režisérky Dorottye Zurbó, tvorcov zaoberajúcich sa netradičným štátnym úradom v krajine na úpätí Himalájí. Ako sa teda v Centre hru...

Jedným z posledných filmov, ktoré mali na Slovensku premiéru tesne pred koncom roka 2024, je dokument Agent šťastia bhutánskeho režiséra Aruna Bhattaraia a maďarskej režisérky Dorottye Zurbó, tvorcov zaoberajúcich sa netradičným štátnym úradom v krajine na úpätí Himalájí. Ako sa teda v Centre hrubého národného šťastia meria šťastie obyvateľov Bhutánu?

Synopsa filmu Agent šťastia: Dvaja vládni zamestnanci Amber a Gunom Rajom pracujú pre Centrum hrubého národného šťastia. Vo dvojici cestujú do odľahlých častí Bhutánu, kde sa stretávajú s obyvateľmi krajiny a kladú im najrôznejšie otázky. Odpovede si starostlivo zapisujú a na ich základe vyhodnocujú mieru prežívaného šťastia u jednotlivých obyvateľov. Popritom sa sami snažia nájsť svoje životné šťastie. 

Režisérska dvojica Zurbó a Bhattaraia spolu pracujú už dlho a nápad nakrútiť Agenta šťastia dostali dávnejšie pri nakrúcaní Ďalšieho strážcu z roku 2017, v ktorom sa taktiež zaujímali o život bežných obyvateľov Bhutánu. 

Námet ako z iného sveta znie pre našincov nepochybne pútavo. Nie v každej krajine si vláda vedie záznamy o tom, nakoľko šťastní sa občania cítia byť. Samotný, milo prekvapujúci a bizarný štatistický údaj láka do kina nádejou, že by niekde tam mohla existovať utópia - spokojná spoločnosť, ktorá si nerobí starosti a nebojí sa o budúcnosť. Spoločnosť šťastná tak veľmi a výrazne, že sa oplatí túto veličinu u nej dokonca merať. No ani agenti šťastia nenarazia vždy na jednotlivcov zmierených so všetkými okolnosťami v ich živote.

Autori vybrali do finálneho zostrihu protagonistov a protagonistky, ktorí a ktoré navzdory odlišnej geografickej polohe ich rodnej krajiny, prežívajú strasti veľmi blízke aj nám. Mnohé otázky prieskumu šťastia sa týkali majetku a hmotného imania, no agenti neraz stretli aj ľudí, ktorých vyznávané hodnoty a požiadavky na vládu presahovali otázky materiálneho zabezpečenia. Tranzrodový človek z mesta jednoducho nevedel na otázku, či vlastní traktor alebo domáce zviera odpoveď kladne. Pre farmárov z vidieka to však boli zásadne otázky. 

Spolu s dvojicou agentov šťastia sa filmári dostali k ľuďom z rozličných vrstiev a rozdielneho postavenia v rámci rodiny či komunity. Čo môžeme ako diváci spoznať, je fakt, že otázky slobody, rovnosti príležitostí a rešpektu sú v niektorých častiach Bhutánu dôležitejšie, než napríklad vlastníctvo dobytka.

Koncepcia filmu, priebeh výskumu a jeho závery v súčte ponúkajú ako-tak celistvý obraz spoločnosti a javov v nej. Meranie materiálna a radosti spolu v jednom dotazníku by podľa bhutánskych úradov malo stačiť na vyhodnotenie celkového šťastia obyvateľstva. A takto to funguje už desiatky rokov. Agenti však v teréne dokázali, že za pozitívnymi štatistikami sú ľudia s omnoho zložitejšími pocitmi, na ktoré sa oficiálne dotazníky nepýtajú, ani ich nedokážu vyhodnotiť. 

Je ťažké posúdiť, aký má meranie šťastia národa vplyv na zlepšovanie života ľudí v krajine, kde etnické menšiny musia zápasiť o občianstvo, a mnoho ľudí žije skromným životom často v nútených manželstvách. Tvorcovia snímky dávajú priestor tým, ktorým stačí prosté hospodárstvo, aj tým, ktorých láka moderný život. Pri žiadnom protagonistovi si nerobia ilúzie a jeho výpoveď formujú tak, aby vynikla jej bizarnosť. Možno takýto prístup označiť ako manipuláciu? Áno, predstavu o šťastí máme predsa každý inú. Autori však majú plné právo sledovať svoj umelecký zámer a je na divákoch, aby za všeobecnými priaznivými číslami odhalili nespokojnosť jednotlivcov. 

Tvorcovia sa snažia dostať pod kožu aj svojim hlavným protagonistom, predovšetkým Amberovi, ktorý sa tiež usiluje o zostrojenie svojho vlastného šťastia. Vďaka tomu nesledujeme len stav epizódnych postáv, ale sme svedkami vývoja etapy života muža v strednom veku, ktorý sa stará o svoju matku a súčasne sa snaží nájsť si životnú partnerku. Čakajú ho pri tom povzbudzujúce aj ťažké chvíle.

Obával som sa, že ma film Agent šťastia bude chcieť presvedčiť o tom, že návrat k životu v pokojnej agrárnej spoločnosti, kde čas plynie pomalšie, by mohol byť odpoveďou na hľadanie trvácneho šťastia, do ktorého sme zapojení azda všetci. Ukázalo sa, že hlavný odkaz filmu je hlbší a komplexnejší a jednoduché odpovede neponúka. Aj napriek tomu, že vo filme možno vidieť ľudí s mnohými trápeniami, štatistiky sú jednoznačné: drvivá väčšina ľudí v Butháne sa považuje za šťastných. Ako je to možné? Na to budete musieť prísť po vlastnej skúsenosti s filmom. 

Dorottya Zurbó a Arun Bhattarai sa k zaujímavej a netradičnej látke postavili triezvo a kriticky. Nenechali sa premôcť príliš dobre znejúcimi štatistikami a v bhutánskej spoločnosti odhalili “normálny stav” a ľudí, ktorí majú svoje nesplnené túžby, hoci ich možno nevedia presne pomenovať alebo si ich nasledovanie nemôžu dovoliť. Film Agent šťastia vyvracia mýtus o krajine, kde vládne dlhotrvajúca spokojnosť, no nie je to smutný a zraňujúci dôkaz. Skôr ukazuje, že ľudia na celom svete sú si podobní a táto zjednocujúca skutočnosť v sebe nesie silu spolupatričnosti. 

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Matúš Trišč

Zdroj foto: ASFK

Autor článku: CultureBase