Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 21. februára 2025 o 19:00 hod. Fašiangový koncert v rámci sezóny 2024/2025. Program zostavený z diel Johana Straussa staršieho a mladšieho a Eduarda Straussa diriguje Ondrej Lenárd. Koncert sa uskutoční vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovensk...

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 21. februára 2025 o 19:00 hod. Fašiangový koncert v rámci sezóny 2024/2025. Program zostavený z diel Johana Straussa staršieho a mladšieho a Eduarda Straussa diriguje Ondrej Lenárd. Koncert sa uskutoční vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu a naživo vo vysielaní Rádia Devín.

Dynastia Straussovcov bola kultúrnym fenoménom Viedne ako poprednej európskej metropoly. Ovplyvnili celý stredoeurópsky priestor a stali sa stelesnením epochy „dlhého“ 19. storočia. Zakladateľom rodu bol Johann Strauss st. (1804 – 1849), v jeho diele sa postupne začal kryštalizovať špecifický štýl viedenskej hudby dovŕšený synmi Johannom Straussom ml. (1825 – 1899), Josefom Straussom (1827 – 1870) a Eduardom Straussom (1835 – 1916). Johann Strauss ml., najslávnejší predstaviteľ rodu, bol v mnohých ohľadoch posledným skladateľom tretej a poslednej časti 19. storočia, ktorý bez stopy nečestnosti vo svojom postoji preslávil povesť spoločenského lesku buržoáznej hudby. Jeho valčíky, polky a operety spájajú svoj navonok krásny efekt s veľkou hudobnou precíznosťou, obrovským bohatstvom myšlienkovej pestrosti a vlastnou farebnou inštrumentáciou. Johann ml. v tomto ohľade zaujíma v dejinách hudby zvláštne miesto. Jeho hudba vytvárala jemný kontrast s dosť pesimistickým a dekadentným charakterom rakúskeho fin de siècle. Straussovcom sa to podarilo nad všetky očakávania – najmä v prípade Johanna a Josefa – vytvorením celého radu majstrovských diel „ľahkého žánru“, ktoré vo Viedenčanoch znovu prebudili chuť žiť.

Johann Strauss ml., označovaný ako „Walzerkönig“ (Kráľ valčíkov), patril v šesťdesiatych rokoch 19. storočia medzi popredné viedenské osobnosti. Bol nesmierne populárny, finančne zaistený, jeho skladby sa hojne a úspešne hrali. V tom čase už dosiahol vrchol svojej skladateľskej a kapelníckej činnosti, vyrážal na umelecké cesty mimo Viedne a jeho hudba sa čím ďalej, tým rýchlejšie šírila celou Európou. Vytvoril zlatý štandard písania noblesnej elegancie a tak výrazne obohatil tanečné formy. Jeho operetu Netopier verejnosť prijala ako jednu z najlepších diel v tomto žánri. Predohra k operete poslucháča okamžite vtiahne do trblietavého sveta viedenskej smotánky, jej rušného a bohatého spoločenského života. Hudba v sebe uchováva  nostalgickú príťažlivosť s príhodným komentárom: „posledný symbol veselých, príjemných čias“. Straussova hudba je z retrospektívneho hľadiska symbolom „Belle Époque“ – šťastných čias, ktoré pred prvou svetovou vojnou charakterizoval ekonomický a technologický pokrok, rozkvet vedy či kultúrna expenzia.

Fašiangy, obdobie plesov a zábav pred príchodom pôstu, sú už viac ako dve storočia historicky úzko späté s romantickými valčíkmi a rezkými polkami. Na jednej strane sú symbolom noblesy a spoločenského lesku života v starom cisárskom meste na Dunaji, na druhej strane umožňujú dokonalú sublimáciu pozitívnej energie, vznešenej aktivity tela a ducha aj dnes. Valčík. Valse. Vals. Waltz... Ponuka troch valčíkových dôb je bohatá. Valčík pokladov inšpirovaný operetou Cigánsky barón, Viedenská krv – „miazga ako žiadna iná, plná sily, plná ohňa“, Cisársky valčík ako symbol diplomatického stretnutia dvoch cisárov. Naproti tomu stoja dve doby, polky, ktoré u Straussovcov oplývajú rytmickou iskrou a tanečnou energiou. Virtuózna Tritsch-Tratsch-Polka odkazuje na dobový bulvár a veselú atmosféru viedenských salónov, Hromy a blesky sú inšpirované búrkou a efektným hudobným stvárnením tohto prírodného javu. Cesta voľná, dielo Eduarda Straussa, evokuje pohyb lokomotívy a odkazuje na fenomén železničného pokroku. Skladby otca, Johanna st., sú spravidla dosť konvenčné, no so slávnym Radeckým pochodom vytvoril dielo, ktoré sa stalo symbolom víťazstva habsburskej vojenskej sily tak, ako sa neskôr stala skladba jeho syna, Na krásnom modrom Dunaji, stelesnením trblietavého hedonizmu cisárskej Viedne.

Zdroj: Martin Kelemen, dramaturg SOSR

Autor článku: CultureBase