Posledná rozlúčka s pánom Štefanom Kvietikom bude v Katedrále sv. Martina na Rudnayovom námestí v Bratislave vo štvrtok 3. apríla 2025 o 14.30 hod.  V Slovenskom národnom divadle si uctia pamiatku umelca na podujatí Hommage à Štefan Kvietik v máji, v mesiaci, keď si pripomíname jeho, žiaľ, už ned...

Posledná rozlúčka s pánom Štefanom Kvietikom bude v Katedrále sv. Martina na Rudnayovom námestí v Bratislave vo štvrtok 3. apríla 2025 o 14.30 hod. 

V Slovenskom národnom divadle si uctia pamiatku umelca na podujatí Hommage à Štefan Kvietik v máji, v mesiaci, keď si pripomíname jeho, žiaľ, už nedožité 91. narodeniny.

Štefanovi Kvietikovi naša prvá scéna venuje predstavenie Vojna a mier 3. mája. Okrem desiatky ďalších exceloval v tomto titule na scéne Činohry SND ako nezabudnuteľný Andrej Bolkonskij.  

Štefan Kvietik pochádza z kraja, ktorý obohatil slovenské herectvo o výnimočných umelcov, narodil sa v Dolných Plachtinciach 10. mája 1934. Túžil stať sa lekárom, aby napokon ako herec dlhé roky prispieval svojím umením k istej očiste duše z divadelnej scény. Absolvoval Vysokú školu múzických umení, kde bol neskôr i pedagógom. Jeho prvým pôsobiskom sa na dva roky stalo Armádne divadlo v Martine. Od septembra 1959 do začiatku divadelnej sezóny v roku 1996 vytvoril v činohernom súbore SND za takmer štyri desiatky rokov osem desiatok postáv, z ktorých mnohé sa stali legendárnymi.

Medzi jeho najvýraznejšie kreácie patril Stanley Kowalski z Električky zvanej Túžba, Val Xavier zo Zostupujúceho Orfea, Ricardo Fontana zo Zástupcu, Bača Mišo z Bačovej ženy, Jimmy Porter z Obzri sa v hneve, Markíz Posa z Dona Carlosa, Jochanan z Herodesa a Herodias, Andrej z Vojny a mieru, Marco Polo z Miliónového Marca, Rodrigo zo Cida, Rečník z Krčmy pod zeleným stromom, Porotca číslo 7 z Dvanástich rozhnevaných mužov či Jarmo z Pokusu o lietanie.

Charizmatický, urastený, s nezameniteľnou farebnosťou zamatového hlasu, vyrovnaný, zdanlivo nedostupný, láskavý... recenzenti vyzdvihovali a diváci oceňovali v jeho herectve „symbiózu prvkov drsnej chlapskosti, mužnej lyrickosti, výbušnej eruptívnosti i zraniteľnej senzitívnosti, vzopätého pátosu i prostej civilnosti“.

Partnerkami boli Kvietikovi skvelé dámy, herečky Zdena Gruberová, Eva Poláková, Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová či Soňa Valentová. Spolupracoval s výraznými osobnosťami dramaturgov, režisérov, výtvarníkov.

Hoci už dávno nestál na divadelnom javisku, pred televíznou či filmovou kamerou alebo rozhlasovým mikrofónom, jeho postavy stále rezonovali a defilujú v pamäti; veď v televíznom archíve sú tri stovky inscenácií a filmové kotúče zaznamenali takmer päť desiatok titulov s jeho menom. Kto by nepoznal jeden z filmových pilierov našej histórie, napríklad film Petra Solana Boxer a smrť, kto by si pri mene Štefana Kvietika nevybavil niekoľko vynikajúcich snímok režiséra Martina Hollého, spomeňme aspoň Medenú vežu.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/stefan-kvietik-zomrel-vo-veku-90-rokov-jeho-zivot-a-kariera-zostanu-nezabudnutelne/

Filmovú ságu Petra Jaroša a Juraja Jakubiska Tisícročná včela sledovali diváci aj vďaka jeho Pichandovi, rovnako ako ešte predtým nezabudnuteľného Urbana Habdžu z Červeného vína v réžii Andreja Lettricha.

Štefan Kvietik si za svoju obdivuhodnú kariéru zaslúžil mnoho vyznamenaní – od najlepšieho herca až po udelené prezidentom SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia.

Posledná postava, ktorú naštudoval v SND, bola v roku 1996 v hre Jeana Anouilha Becket alebo Božia česť. Z divadla, na škodu všetkých, ktorí chodievali do SND, lebo hral Kvietik, odišiel vtedy, keď sme ho ešte chceli, a nie vtedy – ako hovorieval – keď by už nebol potrebný. Priznával, že na slávu nemal čas... V posledných rokoch sa naplno venoval rodine a svojej láske – hore.

Zdroj: Izabela Pažítková, tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla

Titulná foto: Jozef Vavro

Autor článku: CultureBase