Aké májové hudobné zážitky vás čakajú v Slovenskej filharmónii? V utorok 13. mája o 19.00 zaznie v Malej sále Slovenskej filharmónie záverečný Klavírny recitál aktuálnej 76. sezóny v interpretácii Ivana Šillera, ktorý vyrastal v Prievidzi a v Bratislave, študoval hru na klavíri na VŠMU, v belgick...

Aké májové hudobné zážitky vás čakajú v Slovenskej filharmónii?

V utorok 13. mája o 19.00 zaznie v Malej sále Slovenskej filharmónie záverečný Klavírny recitál aktuálnej 76. sezóny v interpretácii Ivana Šillera, ktorý vyrastal v Prievidzi a v Bratislave, študoval hru na klavíri na VŠMU, v belgickom Gente, v USA, Kanade a Nemecku. Umelec sa venuje interpretácii klasickej i súčasnej hudby, ansámblovej i sólovej hre a hudobnej reinterpretácii výtvarných diel.

Je autorom množstva hudobných projektov, organizátorom festivalov i koncertných cyklov. Na konte má štyri sólové albumy, na množstve ďalších spolupracoval. Je klaviristom, lektorom a pedagogickým riaditeľom hudobného vzdelávacieho projektu Superar. Do svojho programu zaradil diela Albana Berga, Franza Schuberta, Mauricea Ravela, Bélu Bartóka, Daniela Mateja a Györgya Ligetiho.

Ponorme sa do krásy francúzskej hudby s Emmanuelom Villaumom, Slovenskou filharmóniou, Slovenským filharmonickým zborom a sólistami

Emmanuel Villaume, bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie, aktuálne šéfdirigent Pražskej komornej filharmónie a hudobný riaditeľ opery v Dallase, bude hosťom Slovenskej filharmónie vo štvrtok a piatok 15.a 16. mája 2025. Tešiť sa môžeme na program vyskladaný z diel troch francúzskych skladateľov – Hectora Berlioza, Clauda Debussyhoa Charlesa Gounoda, ktoré budú znieť v autentickom naštudovaní Maestra. V Gounodovej Omši sv. Cecílie sa pripojí k orchestru Slovenská filharmónia aj Slovenský filharmonický zbor (český zbormajster Jaroslav Brych) a poprední operní sólisti – česká sopranistka Kateřina Kněžíková, tenorista Daniel Matoušek, sólisti Opery Národného divadla v Prahe a slovenský bas Peter Kellner, sólista Viedenskej štátnej opery. Koncerty sa začnú o 19.00.

Program otvorí Kráľovský lov a búrka z päťdejstvovej opery Trójania o dobytí Tróje a založení Kartága Hectora Berlioza, ktorá vznikla v rokoch 1856 – 1858. Premiéra monumentálneho diela zaznela v roku 1863 v Théâtre Lyrique. Kompletne bola uvedená až 21 rokov po Berliozovej smrti v priebehu dvoch večerov v nemeckom Karlsruhe. Nasledovať bude dielo hudobného impresionistu Clauda Debussyho, symfonický triptych Nokturná, v ktorých skladateľ zachytil nálady a vizuálne impresie. Debussy k Nokturnám uvádza: „Názov Nokturná treba interpretovať vo všeobecnom, no najmä v scénickom zmysle. Nemá teda označovať bežnú formu nokturna, ale skôr všetky rôzne dojmy a zvláštne svetelné efekty, ktoré toto slovo naznačuje. Časť ‚Nuages‘ (Oblaky) vykresľuje nemenný aspekt oblohy a pomalý, slávnostný pohyb mrakov, miznúcich v sivých tónoch ľahko podfarbených bielou. ‚Fêtes‘ (Slávnosti) nám prinášajú vibrujúci, tanečný rytmus atmosféry s náhlymi zábleskami svetla. Je tu aj úsek so sprievodom (oslnivá fantastická vízia), ktorý prechádza slávnostnou scénou a splýva s ňou. Pozadie však zostáva stále rovnaké: slávnosť, v ktorej sa prelína hudba so svetielkujúcim prachom a stáva sa súčasťou kozmického rytmu. 'Sirény' (Sirènes) zobrazujú more a jeho nespočetné rytmy a medzi vlnami postriebrenými mesačným svitom zaznieva tajomný spev Sirén, ktoré sa smejú a odchádzajú.“

V druhej polovici koncertu zaznie omša k sviatku patrónky hudobníkov, sv. Cecílie - Messe solennelle en l'honneur de Sainte Cécile od Charlesa Gounoda. Uvedená bola na oslavách sviatku svätej Cecílie v roku 1855 v parížskom kostole Saint-Eustache-des-Halles a vzbudila okamžitú pozornosť. Omša sv. Cecílie je pozoruhodná práve syntézou duchovného obsahu a opernej dramatiky.

„Emmanuel Villaume bol šéfdirigentom Slovenskej filharmónie v rokoch (2009 -2016) a zanechal vo filharmónii stopu predovšetkým ako ideálny interpret veľkolepých symfonických fresiek Gustava Mahlera a Johannesa Brahmsa.  V pamäti filharmonického koncertného návštevníka natrvalo ostávajú jeho kreácie Mahlerovej Druhej, Tretej, Piatej či Šiestej symfónie, Brahmsovej Tretej a Štvrtej symfónie, oratória Kristovo detstvo Hectora Berlioza, Stravinského Persefony a celého radu diel francúzskeho hudobného impresionizmu,“ napísal pre Hudobný život muzikológ Ivan Marton.

Zdroj: TS Martina Tolstova, tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie

Titulná foto: Alexander Trizuljak

Autor článku: CultureBase