Ktoré dieťa by ich nepoznalo. Biele okrúhle rozprávkové postavičky s veľkými ňufákmi, ktoré žijú vo svojom údolí. Muminovci sú ústrednými postavami série románov, poviedok, obrázkových kníh a komiksov od fínskej spisovateľky píšucej po švédsky a ilustrátorky Tove Jansson.

Umelkyňa je však autorkou aj rovnako nevšedných diel pre dospelých. Vydavateľstvo Artforum prináša prvú knihu Tove Jansson pre dospelého a dospievajúceho čitateľa v slovenskom preklade.

Kniha leta v preklade Kataríny Motykovej je krásnym poetickým dielom pre dospelých či dospievajúcich, svetová klasika o malom ostrove a väčšej láske. Stará mama so svojou vnučkou Sofiou na ňom objavujú počas leta nielen krásy prírody, ale aj dôležité otázky života. Dielo zdôrazňuje ich jedinečné puto, ktoré sa utvára cez hádky, spoločné výlety a diskusie o každodenných i filozofických otázkach. Ide o kombináciu detskej nevinnosti a staršej múdrosti. Rozprávajú sa o všetkom možnom, len nie o pocitoch súvisiacich so smrťou Sophiinej matky a o ich vzájomnej láske.

Každá kapitola ponúka jemné, ale výstižné pohľady na ľudské vzťahy a chvíle plné slobody. Ako sa obe učia prispôsobovať sa strachu, vrtochom a túžbam toho druhého, vzniká prudká, ale nenápadná láska. Tove Jansson v knihe zachytila veľa zo svojho vlastného života a ducha, pričom ide o jej najobľúbenejší román pre dospelých.

„Kniha vás vezme na ostrov, na ktorom trávia leto starká a malá vnučka, ktorá nedávno prišla o mamu. Starká s obľubou zbiera lastúry, vyplavené kúsky dreva a kosti morských živočíchov, ktoré vybrúsilo a vyleštilo more. Vnučka zbožňuje morské búrky a snaží sa vyrovnávať so strachom z hĺbok, z výšok a straty blízkeho človeka,“ približuje prekladateľka Knihy leta Katarína Motyková. „Starká vnučku nepoučuje, rozpráva sa s ňou, o Bohu, o ľuďoch, no najmä o obyčajných veciach. Často sa stáva, že sa nepohodnú, ale napokon sa vždy pomeria, chodia na spoločné prechádzky, kúpu sa v mori, veslujú, tvoria, leto je nekonečné, a predsa sa raz skončí, všetko má svoje miesto a svoj čas. Kniha leta sa číta ako metafora života, ale úžasná je najmä jej autenticita, čistota a uveriteľnosť.“

O autorke

Tove Jansson sa narodila v Helsinkách v roku 1914 mame Signe, grafickej dizajnérke a  ilustrátorke, a otcovi Viktorovi, sochárovi. Patrí k švédsky hovoriacej (a píšucej) minorite vo Fínsku. Študovala na výtvarnej akadémii v Štokholme a v Paríži na École d'Adrien Holy a École des Beux Arts. Obaja jej bratia boli tiež umelcami – Per Olov fotografom a Lars autorom komiksov a scenáristom. Z maliarky Tove Jansson a jej obrazov plných farieb sa postupne stáva najmä Jansson spisovateľka a ilustrátorka využívajúca najmä kresbu čiernym atramentom. Preslávila ju predovšetkým séria detských románov o muminkoch, z ktorých prvý vyšiel v roku 1945. Napísala ich aj ilustrovala,  v minulosti boli časti adaptované do komiksových, filmových i divadelných podôb. V roku 1992 získala Jansson prestížnu Cenu Hansa Christiana Andersena. Ale písala aj pre dospelého čitateľa, spomeňme aspoň sčasti autobiografickú Sochárovu dcéru či ešte populárnejšiu Knihu leta (slovensky Artforum 2025). Jansson milovala slobodu a hovorila, že presnosť a otvorenosť sú pri tvorbe kľúčové.

Tove Jansson zomrela 27. júla 2001 vo veku 86 rokov.

O prekladateľke

Katarína Motyková (1977) učí švédsky jazyk, prednáša o severskej kultúre a dejinách a vedie prekladové semináre zo švédčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Publikovala preklady poézie a krátkej prózy zo škandinávskych jazykov a z nemčiny v Revue svetovej literatúry. Knižne jej vyšli preklady zo švédčiny od Astrid Lindgren (Lotka z Huncútskej ulice) a Evy Susso (Všetci sa pýtajú prečo), z nórčiny od Linn Skåber (Keď si ľahnem, začína sa večer –   Pre nás. Od najstarších), z dánčiny od Petra Høega (Deti chovateľov slonov) a Janne Teller (Nič) . Pre Artforum preložila román Mala som to písať v prítomnom čase od dánskej autorky Helle Helle a  Knihu leta od fínsko-švédskej autorky Tove Jansson.

Zdroj: Lucia Marcinátová, Vydavateľstvo Artforum