Fakt, že nahrávka vznikala v revolučnom roku 1989 a dokončená bola v pražskom štúdiu Mozarteum neďaleko protestami pulzujúcej „Národní třídy“ v piatok 17. novembra, naznačuje, že nebola zďaleka len oslavou kapelného jubilea...

Podobne ako predchádzajúce reedície, aj táto vychádza v novom remasteri štúdia SONO na LP, CD i digitálne.

„Dostať do štúdia všetkých, ktorí spolu niekedy v ETC… hrali; preto tiež nedávať albumu na rozdiel od predošlých poradové číslo; nahrávať čo najsurovejšie, bez efektov, sólový spev rovno s rytmickým základom; obmedziť klávesy, otvoriť priestor pre akustické nástroje, voľnejšie pesničkárske hranie; ubrať v textoch na lyrike, priblížiť sa až ku groteske, a hlavne žiadna autocenzúra pri výbere. To boli základné myšlienky, s ktorými ETC… na jar 1989 pripravovali LP 20 deka duše,“ približuje doyen českej hudobnej kritiky Jiří Černý vo svojom dobovom texte z roku 1990 vznik nahrávky, ktorá v sebe okrem precízneho muzikantstva nesie i atmosféru pozvoľna sa rozpadávajúcej 40-ročnej totality.

Napokon nie je náhoda, že rozhodnutie dostať na album dohľadom režimu čo najmenej zviazanú esenciu kapely i samotného Mišíka, padlo ešte pred samotným nahrávaním. Rovnako ako to, že by sa na ňom malo podieľať pokiaľ možno čo najviac hudobníkov okolo Vladimíra Mišíka, bez ktorého by boli naše rockové 70. a 80. roky omnoho pustejšie.

Úmrtie gitaristu Jiřího Jelínka a zdravotný stav gitaristu Františka Francla i basgitaristu Vladimíra Padrůňka, bohužiaľ zapríčinili, že na albume nie sú úplne všetci, ktorí by na ňom mali byť. Napokon však obsluhuje jednotlivé nástroje na striedačku až niekoľko muzikantov s rôznymi prístupmi, ale vždy dokonalou kvalitou (basáci J. Veselý a V. Kulhánek či gitaristi V. Veselý, P. Skála, S. Kubeš a P. Pokorný). Zostali samozrejme i konštanty v podobe huslistu J. Hrubého, violončelistu J. Nejezchlebu, klávesáka P. Skoumala, textárov J. Dědečka, J. Buriana, V. Mertu či P. Šruta, a predovšetkým Vladimíra Mišíka v niekoľkých úlohách.

Hoci samozrejme Dvacet deka duše nie je zďaleka jediným českým albumom vydaným v prelomových rokoch 1989 a 1990, je jedným z mála, ktoré obstáli i v tvrdej konkurencii novo dostupnej „západnej“ muziky. Songy Šmajdák a ploužáky, Sadem, lesem, parkem, Černá holka, Balada pivní alebo Životní režim už vtedy boli a stále sú veľkými hitmi (nielen) medzi priaznivcami bluesrocku. To všetko spolu s grafickým návratom k pôvodnej nezameniteľnej rukopisnej podobe výtvarníka Karla Halouna robí z reedície albumovej päťky Vladimíra Mišíka a ETC… veľmi vitálnu pripomienku výbornej hudby i skvelých časov plných zmien.

Zdroj foto: Jaroslav Prokop, Ája Dvořáčková