Počas svojho trojmesačného rezidenčného pobytu sa Júlia vo svojej tvorbe sústredila na otázku, čo znamená byť človekom, a na vzťahy medzi ľudským a neľudským svetom. Maľby a kresby, ktoré vznikli, skúmajú rôzne perspektívy týchto tém prostredníctvom jednoduchých situácií, ako je dotyk s vodou či vstup do jaskyne.

Diela nepredstavujú izolované udalosti, ale prepájajú telesné vnemy, osobné spomienky a kultúrne odkazy. Obrazy z rôznych zdrojov sa navzájom prelínajú a rôzne pohľady kladené vedľa seba stierajú hranice medzi známym a neznámym, subjektívnym a vedeckým, duchovným a reálnym. Význam nevzniká len v samotných obrazoch, ale aj v priestore medzi nimi a v kontakte s divákom.

Ľudská postava objavujúca sa v obrazoch nestojí nad svetom ani mimo neho, ale je vnímaná ako súčasť prostredia, neustále formovaná neľudskými silami. Jednotlivé prostredia — hladina vody, podzemné priestory či neurčité krajiny — narúšajú bežné spôsoby ľudskej orientácie a vnímania. Telo je tu chápané ako citlivá, prepájajúca membrána, často zobrazovaná zvnútra alebo prostredníctvom telesného pocitu.

Tvorba Júlie Csapó reflektuje rôzne podoby poznania a skúsenosti, a naznačuje, že naše porozumenie sveta nevychádza z jednej všeobsiahlej pravdy, ale z prepojenia telesných prežitkov, mentálnych asociácií a naučených metafor.

JÚLIA CSAPÓ (HU) vo svojej umeleckej praxi skúma zložitý a viacvrstvový vzťah medzi ľudským a neľudským (non-human) svetom. Zameriava sa na telo ako na hlavné miesto skúsenosti a vnímania. Júlia sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým maľbe – médiu, ktoré jej umožňuje pohybovať sa medzi abstrakciou, figuráciou a fikciou a zároveň prepájať široké spektrum vizuálnych odkazov.