Francúzska herečka a speváčka Brigitte Bardot, jedna z najvýraznejších osobností svetovej kinematografie druhej polovice 20. storočia, zomrela vo veku 91 rokov. Medzinárodná filmová hviezda, zosobnenie sexepílu 50. a 60. rokov, sa neskôr zriekla hereckej kariéry a celý svoj život zasvätila boju za práva zvierat. O jej úmrtí informovala nadácia Brigitte Bardot prostredníctvom agentúry AFP.

Brigitte Bardot sa narodila 28. septembra 1934 v Paríži do zámožnej, konzervatívnej katolíckej rodiny. Brigitte aj jej mladšia sestra Mijanou chodili do školy k mníškam, aby sa naučili správne sklápať zrak, rodičom vykať a to, že akékoľvek citové prejavy sú prípustné nanajvýš voči pestúnke. Po väčšinu detstva bola Brigitte nešťastná a presvedčená o tom, že je škaredá. Nosila totiž strojček na zuby a okuliare. Súčasne sa však už od šiestich rokov pripravovala na baletnú kariéru a vďaka tvrdej tanečnej škole si osvojila umenie za každých okolností dobre vyzerať a ovládať sa.

Mala pätnásť rokov, keď sa po prvý raz objavila na obálke prestížneho módneho časopisu; krátko nato nasledoval jej prvý konkurz na filmovú úlohu, ktorý však pre jej budúcnosť nebol ani zďaleka taký dôležitý ako stretnutie s budúcim svetovým režisérom Rogerom Vadimom. Vtedy ešte nijako významný asistent a reportér ako jediný v neznámom dievčati uvidel to, čo z nej len plánoval stvoriť – a tým zásadne zmeniť ich životy.

V rokoch 1952 – 1956 nakrútila šestnásť filmov, až kým neprišiel skutočný zlom (…a Boh stvoril ženu). Počas tohto obdobia sa z nesmelej dievčiny, ktorá si kvôli akejsi malej roličke musela dať na čierno prefarbiť svoje neskôr tak preslávené vlasy, stala osobnosť – fenomén, ktorý vlastne nebol budovaný nijako umelo, ale bol skôr logickým vyústením skutočnej Brigitte.

Už v mladom veku prejavila výrazný umelecký talent – študovala klasický balet a získala miesto na prestížnom Conservatoire de Paris. Súčasne sa začala venovať modelingu; ako pätnásťročná sa objavila na obálke magazínu Elle, čo odštartovalo jej cestu k filmu.

Jej filmové začiatky boli nenápadné. Hrala menšie úlohy v komédiách a melodrámach, no postupne si získavala pozornosť vďaka svojej prirodzenej zmyselnosti, neokázalému prejavu a fotogenickému výzoru. Zlom prišiel v roku 1956 filmom A Boh stvoril ženu (Et Dieu… créa la femme), ktorý napísal a režíroval Roger Vadim – v tom čase jej manžel.

Úloha nespútanej mladej ženy zo Saint-Tropez z Bardot urobila medzinárodnú senzáciu. Film šokoval otvoreným erotickým nábojom a Bardot sa stala symbolom novej ženskosti: slobodnej, telesnej, nezávislej od tradičných morálnych noriem. Jej imidž zásadne ovplyvnil módu, film aj spoločenské vnímanie ženského tela.

V nasledujúcich dvoch desaťročiach patrila Bardot k najobsadzovanejším a najfotografovanejším herečkám sveta. Preslávili ju filmy ako Pohŕdanie (Le Mépris) Jeana-Luca Godarda, kde po boku Michela Piccoliho vytvorila jednu zo svojich najviac psychologicky prepracovaných postáv, ďalej Viva Maria! Louisa Malla, Pravda (La Vérité) Henriho-Georgesa Clouzota či Doktor na mori (Doctor at Sea), ktorý mal veľký úspech v Británii.

Veľkým úspechom bola komédia Babetta ide do vojny, ktorej scenár vznikol v spolupráci s Gérardom Ourym. Túto bláznivú rolu si skutočne užila, nielen preto, že jej hereckým partnerom bol Jacques Charrier. Ten sa stal jej manželom a otcom jej syna Nicolasa. Brigitte, ktorá sa nikdy necítila dosť silná na to, aby sa stala matkou, opäť ustúpila želaniam svojho partnera len preto, aby ju neopustil. Napriek tomu pri mužovi, ktorý chcel ovládať každý detail manželkinho života, dlho nezostala. Vo svojej autobiografii, na ktorej pracovala 21 rokov, Bardotová až spätne odhaľuje a ľutuje, prečo vtedy nedokázala nájsť vzťah k svojmu synovi.

Spolupracovala s významnými európskymi režisérmi a stala sa jednou z tvárí francúzskeho filmu v zahraničí. Nebola herečkou v klasickom zmysle slova – jej sila spočívala v autenticite, fyzickej prítomnosti a schopnosti stelesniť ducha doby. Kritici ju často označovali za „zeitgeist-force“ – zosobnenie kultúrnej a spoločenskej premeny povojnového Západu.

Na vrchole slávy, začiatkom 70. rokov, Brigitte Bardot šokovala verejnosť rozhodnutím ukončiť hereckú kariéru. Odmietla ďalšie filmové ponuky a stiahla sa z verejného života. Svoj čas a energiu venovala ochrane zvierat; v roku 1986 založila Nadáciu Brigitte Bardot, ktorá sa stala jednou z najvplyvnejších organizácií na ochranu zvierat vo Francúzsku.

Jej aktivizmus bol nekompromisný a často kontroverzný. Postupne sa začala politicky vyhraňovať, podporovala krajne pravicový Front National a jej verejné vyjadrenia o etnických a náboženských menšinách jej priniesli viacero súdnych odsúdení za podnecovanie nenávisti. Tento aspekt jej života výrazne polarizoval verejnosť a zatienil časť jej umeleckého odkazu.

Brigitte Bardot bola vydatá štyrikrát, mala jediného syna Nicolasa-Jacquesa Charrièra. Jej osobný život bol rovnako intenzívny a sledovaný ako jej filmová kariéra – sprevádzali ho búrlivé vzťahy, psychické krízy aj pokusy o samovraždu. V posledných desaťročiach žila v ústraní v Saint-Tropez, ďaleko od filmového sveta, ktorý kedysi formovala.

Smrť Brigitte Bardot uzatvára kapitolu jednej z najikonickejších postáv svetového filmu. Bola symbolom slobody, sexuality a ženského sebavedomia, ale aj osobnosťou plnou rozporov. Jej vplyv na kinematografiu, popkultúru a vizuálnu identitu 20. storočia zostáva nezmazateľný – rovnako ako diskusia o hraniciach slobody, zodpovednosti a verejného vystupovania.

Zdroj: mojakultura.sk

Foto: Wikipedia