Srbský dirigent sa so Štátnou filharmóniou Košice prvýkrát predstavil v apríli 2024 s programom Beethoven – Penderecki – Ullmann – Strauss. So ŠFK otvoril minulú sezónu a pod jeho taktovkou zaznela vo februári tohto roku aj Berliozova Fantastická. Aleksandar MARKOVIĆ, aktuálny hosťujúci dirigent Sinfonia Varsovia a šéfdirigent Vojvodinského symfonického orchestra v Košiciach ukázal, že aj tri projekty stačia na to, aby bolo obom stranám jasné, že energia intenzívne pulzuje. V 57. sezóne je stálym hosťujúcim dirigentom ŠFK.

Chémia medzi orchestrom a Vami každým koncertom akoby narastala. Vnímate to?

Nikdy nezabudnem na svoju úplne prvú skúšku so ŠFK: robili sme Straussovu Smrť a vykúpenie a orchester ma nádherne a bez námahy nasledoval. Keď som začal skúšať prvé takty, cítil som, ako sústredenie, motivácia a prítomnosť orchestra intenzívne narastá, a spôsob, akým odpovedali, ma nadchol a pripomenul mi všetky dôvody, prečo milujem toto povolanie. Ten prvý program s dielami Beethovena, Ullmanna, Pendereckého a Straussa bol jedným z najnáročnejších a zároveň najpremyslenejších konceptov, aké som kedy vytvoril, a v ŠFK som mal ideálnych partnerov na túto úlohu. Raz vytvorená vzájomná dôvera a rešpekt rástli s každým ďalším stretnutím.

Podarí sa Vám ako stálemu hosťujúcemu dirigentovi v košickej filharmónii umelecky a ľudsky udomácniť?

Okamžite som sa cítil ako doma. Okrem toho, že ŠFK je telesom s vysokou umeleckou kvalitou, je to aj skvelá skupina ľudí: ich energia je jasná a žiarivá, atmosféra konštruktívna a cítim sa vítaný. Čím viac sa posúvam v živote, tým viac si cením vyžarovanie môjho pracovného prostredia. Cítiť sa dobre sa stalo jednou z podmienok pri zvažovaní miery zapojenia sa do spolupráce s orchestrom. Mesto samotné mi tiež pripadá veľmi príjemné: pulzujúce a živé, no nie príliš hlučné či intenzívne, s krásnou architektúrou a priestranným usporiadaním.

Očný kontakt a mimiku adresujete hudobníkom v prvých a rovnako aj v zadných pultoch, čo u dirigentov nie je pravidlom. Pôsobí to ako silný moment komunikácie s orchestrom...

Úprimne, robím to bez rozmýšľania: je to výsledok rokov skúseností. Vysvetlenie môže byť nasledovné: Ak zapájam len hráčov v mojej blízkosti, intenzita zapojenia v jednotlivých sekciách alebo pultoch môže postupne klesať, čo vedie ku koncentrickým kruhom stále slabšej energie. Moje bezprostredné okolie vníma môj impulz a zámer ľahšie než kolegovia sediaci ďalej. Tým, že nadväzujem očný kontakt aj s nimi, zabezpečujem, aby sa spojenie udržalo počas celej skúšky či predstavenia.

Pri príprave programov štyroch koncertov, ktoré budú v 57. sezóne ŠFK pod Vašou taktovkou, ste viedli intenzívne debaty s Luciou Potokárovou, tá okrem riaditeľovania ŠFK zastrešuje aj dramaturgiu. Čo Vás na tomto dialógu bavilo najviac?

Vážim si Luciinu ambíciu vytvárať programy, ktoré sú maximálne pútavé a rozmanité. Je to vlastnosť, ktorú zdieľame, a práve preto sa pri práci dobre dopĺňame. Obaja sme pripravení opustiť svoju komfortnú zónu kvôli jedinečným programovým konceptom.

Výsledkom je Beethovenova Eroica, slovenská tvorba, explózia zvuku ruských autorov či Mahlerov Titan. Aké myšlienky Vám víria hlavou pri pestrosti charakterov a titulov?

Výber symfonického jadra programov odráža moju túžbu pustiť sa do rozmanitých štýlov: Beethovenova Eroica ako viedenské klasické majstrovské dielo, ktoré otvára dvere tomu, čo príde, Schumannova 1. symfónia ako brilantná, hoci trochu zabudnutá ranoromantická dúha energií plná typicky „schumannovskej“ lyrickosti, Skriabinova 2. symfónia ako silná cesta z tmy do svetla, Cikkerovo Leto ako brilantný príklad slovenskej moderny a Mahlerov „Titan“ ako syntéza celého kultúrneho dedičstva filtrovaná jeho vysoko subjektívnym, erupčne expresívnym štýlom.

Každý orchester má svoje umelecké charizmy, aké by ste priradili ŠFK? Nebojme sa aj slabých stránok...

Hlavné charakteristiky ŠFK sú vysoké umelecké štandardy, angažovaný prístup k skúškam, sústredené prevedenie predstavení a príjemná pracovná atmosféra. Pokiaľ ide o slabé stránky, všetci ich máme. Ak sme ochotní na nich pracovať a vkladať do toho maximum, staneme sa najlepšou verziou seba samých.

Kam by ste ako stály hosťujúci dirigent chceli posunúť orchester ŠFK?

Prinášam svoje nefalšované ja, úprimné a autentické. Milujem to, čo robím, a napĺňa ma, keď môžem zdieľať svoju víziu, vedomosti a skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú ochotní ísť so mnou. Moja najväčšia satisfakcia je orchester, ktorý vkladá svoje srdce do každého tónu a frázy a pritom vyžaruje bohatú energiu. Iba vtedy zasiahneme naše publikum tak, že sa nechávajú úplne pohltiť a vždy sa chcú vrátiť späť a dostať viac.

Čo podľa Vás do Vášho portfólia prinesie spolupráca so ŠFK?

Zriedka som sa sústredil na portfólio, viac som kládol dôraz na kvalitu svojich umeleckých a medziľudských vzťahov. Napriek tomu ma teší byť súčasťou takej renomovanej hudobnej inštitúcie, akou je ŠFK.

Na záver pár otázok v skratke. Pred koncertmi Vás sprevádza nervozita, alebo ste v rovnováhe?

Záleží na okolnostiach. Dajte mi Gavaliera s ružou bez skúšky a možno budem mierne napätý, dajte mi dobre naštudovaný program s nadšeným orchestrom a budem pokojný a sústredený.

Opera či symfónia?

Oboje. Ale vždy dobre naštudované a ďaleko od rutinných vystúpení.

Pomalé alebo rýchle časti diel?

Rýchle časti by sa nezdali rýchle bez tých pomalých.

Veľdiela či dramaturgické rarity?

Kombinácia oboch, ako dokazuje nasledujúca sezóna so ŠFK.

Zdroj: Jana Tomalová, PR manažérka, Štátna filharmónia Košice

Titulná foto: Aleksandar Marković v ŠFK. Foto Dávid Hanko