Spolu s jeseňou prichádza do Kina Lumière obľúbený populárno-náučný cyklus Filmový kabinet, jeho aktuálny tretí semester nesie názov Od autorského filmu po globálnu kinematografiu. Filmový kabinet opäť ponúkne zaujímavý program v podobe prednášok, filmov a diskusií z dejín kinematografie, program je určený pre všetkých so záujmom o kinematografiu. Prvá prednáška sa uskutoční v utorok 30. septembra o 18.00 hod., registrácia a prihlasovanie na Filmový kabinet sú spustené.

„Tretí semester cyklu nás prevedie obdobiami od nových vĺn a autorského filmu po koniec éry pohyblivých obrazov na celuloidovom páse. Zameria sa na premeny kinematografie od inovácií filmového umenia v 60. rokoch 20. storočia, cez postmoderné variácie žánrov a štýlov v 80. rokoch, až po digitálnu revolúciu, ktorá znova raz prevráti filmový svet naruby,“ charakterizujú aktuálny semester Filmového kabinetu jeho lektori, filmová kritička Katarína Mišíková a filmový teoretik a estetik Juraj Oniščenko. Počas tretieho semestra sa uskutoční desať stretnutí, ako zvyčajne začnú prednáškou, pokračovať budú projekciou filmu a na záver stretnutia sa bude konať diskusia.

Témou prvej prednášky bude Veľká francúzska filmová revolúcia, venovaná bude obdobiu tzv. francúzskej novej vlny, v rozmedzí rokov 1959 – 1963. V tomto čase debutovalo približne 160 režisérov, z ktorých najvýraznejšie sa presadila skupina tvorcov, pôvodne filmových kritikov, okolo časopisu Cahiers du cinéma, konkrétne Jean-Luc Godard, Claude Chabrol, Jacques Rivette, Eric Rohmer a François Truffaut. Títo mladí autori prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie. Vďaka nim „kinematografia sebavedomo vstúpila do dialógu nielen s ostatnými druhmi umenia, ale aj s celospoločenskými problémami. Kľúčovým pojmom väčšiny tvorcov sa stala ´hra´“, vysvetľuje kontext nástupu francúzskej novej vlny Juraj Oniščenko.

Pri príležitosti témy Veľká francúzska filmová revolúcia sa premietne Godardov film Alphaville (1965), ktorý „spája poetiku novej vlny s estetikou sci-fi a noir,“ charakterizuje film Oniščenko. „Moderný Paríž premieňa na futuristické mesto, kde skúma konflikt racionality a emócie i riziko dehumanizácie. Film je vizionárskou reflexiou technokratickej spoločnosti a zároveň esejou o hľadaní univerzálnej reči prostredníctvom signálov, obrazov, znakov a technickej komunikácie. Štrukturalizmom poučený Godard však proti chladnej logike systému stavia poéziu a city ako posledný priestor slobody a doklad, že film dokáže prekročiť vlastné médium a vstúpiť do dialógu s inými umeniami.“

Registrácia a predaj cinepassov je dostupný na tomto odkaze.

Viac informácií o Filmovom kabinete (tretí semester) a program nájdete na tomto odkaze.

Počas nasledujúcich štyroch mesiacov sú pre návštevníkov a návštevníčky pripravené ďalšie zaujímavé témy. Téma Od sociálnej reality k zvnútornenej realite bude venovaná tvorcom talianskeho filmu v 60. rokoch, na plátne sa premietne Antonioniho film Červená pustatina (1964), ktorého postavy zápasia s pocitom odcudzenia, existenciálnej neistoty a absencie zmyslu života. Filmové vlnobitie v Československu ako ďalšia z tém bude venované tvorcom zlatej éry československej kinematografie v 60. rokoch, na stretnutí sa premietne hraný debut Dušana Hanáka 322 (1969), v ktorom priniesol vzácnu reflexiu nádejí i kríz krátkeho obdobia zvaného socializmus s ľudskou tvárou. Nový vietor z východu je téma upriamujúca pozornosť na tvorcov z východných krajín ako ZSSR, Juhoslávia či Maďarsko, ktorí sa v ére komunistickej moci usilovali vyviazať film zo služby strane v prospech osobnej výpovede a proti lži propagandy sa pokúšali postaviť pravdu umeleckej imaginácie. Filmovým príkladom bude snímka Miklósa Jancsóa Beznádejní (1966), ktorá dostala maďarskú kinematografiu do hľadáčika medzinárodného festivalového publika.

Téma Autori v Hollywoode približuje obdobie novátorských postupov amerických tvorcov, akými boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg. Pri tejto príležitosti bude uvedené Scorseseho majstrovské dielo Taxikár (1976), ktoré neponúka tradičný príbeh, ale zachytáva proces postupného rozkladu osobnosti. V druhej polovici 60. rokov a začiatkom 70. rokov v nemeckej kinematografii v dlhometrážnom filme debutovala mimoriadne silná generácia tvorcov ako Volker Schlöndorff, Werner Herzog, Rainer Werner Fassbinder a Wim Wenders. Predstaví ich téma „Papas kino ist tot!“, s ktorou sa premietne film Aguirre, hnev boží (1972) Wernera Herzoga, ide o nadčasovú alegóriu o túžbe po moci obracajúcej sa proti človeku samému. 

Prednáška na tému Ironická melanchólia francúzskeho neobaroka predstaví francúzsku kinematografiu 80. rokov a s ňou aj film Zlá krv (1986) Leosa Caraxa. Ide o kultové dielo „cinéma du look“ 80. rokov a zároveň manifest Caraxovej nekonvenčnej filmovej poetiky o mladosti v kríze, o chorobe a o láske, ktorá sa vzpiera smrti. Téma Proti prúdu: nezávislý film USA sa bude venovať filmom z obdobia posledných dvoch desaťročí milénia mimo hollywoodskej továrne na sny. Prednášku bude sprevádzať film Jima Jarmuscha Cudzejší ako raj (1984), ktorého protagonistami sú traja mladí ľudia plávajúci životom bez veľkých cieľov. Sľub filmovej čistoty je téma približujúca manifest Dogma 95, za ktorým stoja mladí dánski režiséri Thomas Vinterberg a Lars von Trier, hlásiaci sa k rétorike avantgárd a nových vĺn. V tejto súvislosti bude uvedený von Trierov film Idioti (1998), ktorý je cinefilnou provokáciou i úvahou o hraniciach normálnosti a konformity. 

Tretí semester Filmového kabinetu uzavrie stretnutie na tému Digitalizácia, postklasický Hollywood a globálny film, zamerané na súčasnú americkú filmovú produkciu. Premietne sa film Dracula (1992) Francisa Forda Coppolu, ktorý vyniká vizuálnou extravaganciou, spájajúcou tradíciu raného expresionizmu s modernými digitálnymi filmovými technológiami. 

Vzdelávací program Filmový kabinet finančne podporil Audiovizuálny fond, partnermi podujatia sú Francúzsky inštitút, Goethe-Institut a Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave. Stretnutia Filmového kabinetu sa budú konať každý druhý utorok od 30. septembra 2025 do 13. januára 2026, pre záujemcov a záujemkyne o celý semester organizátori odporúčajú registráciu. 

Zdroj: TS Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ

Foto: