Možno ste už zachytili občasné internetové diskusie o neschopnosti filmových tvorcov adaptovať na veľké plátno obľúbené videohry. Už roky svet čaká na skutočne vydarený prepis nejakého herného titulu a filmári všetkých krajín sa neúnavne snažia priniesť adekvátnu filmovú podobu úspešných herných...

Možno ste už zachytili občasné internetové diskusie o neschopnosti filmových tvorcov adaptovať na veľké plátno obľúbené videohry. Už roky svet čaká na skutočne vydarený prepis nejakého herného titulu a filmári všetkých krajín sa neúnavne snažia priniesť adekvátnu filmovú podobu úspešných herných diel. Málokedy sa im to však podarí, hoci pokusov je neúrekom. Japonská hororová novinka Exit 8 nie je len ďalšou z radu adaptácií, ktoré sľubujú prelomový filmovo-herný zážitok, no zlyhávajú. Snímka Genkiho Kawamuru je skutočne zaujímavým filmovým experimentom, ktorý si ctí svoju predlohu, ale nie je jej poslušným otrokom. V tejto recenzii sa pozrieme na Kawamurov recept, ako pretaviť herné princípy do napínavého filmového spracovania a využiť pritom obmedzenejšiu divácku participáciu naplno. Pod jeho rukami vznikla naozaj skvelá herná adaptácia. Možno aj najlepšia doteraz!

Mortal Kombat, Ježko Sonic, Warcraft, Assassin’s Creed, Uncharted, alebo trochu staršie Resident Evil, Silent Hill či Princ z Perzie. Kde-tu nejaký ten “herný film” na moment vypláva nad pásmo šedého priemeru, iné z neho nikdy ani nevykuknú. Minecraft či Super Mario Bros. vo filme nedávno zaznamenali obrovské celosvetové tržby vďaka presnému zacieleniu na mladšiu vekovú skupinu sprevádzanú staršími melancholikmi, ktorí si radi zaspomínali na svoje detstvo pred obrazovkami televízorov. Trefné popkultúrne narážky v týchto filmoch obecenstvo určite potešili, no o prekonávaní umeleckých výziev či objavovaní možností transkripcie z jedného umeleckého druhu do iného sa veľmi hovoriť nedalo.  

Trochu viac nádeje pre herné adaptácie priniesol seriálový rozmach v online priestore. The Last of Us z dielne HBO začalo v roku 2023 sľubnou prvou sériou. Následne však tvorcovia ubrali na hĺbke príbehu a z látky sa v druhej sezóne stala typická plochá a naivná streamingová záležitosť bez akejkoľvek stopy po tvorivých úmysloch. Nádej ešte vkladám do blížiacej sa novej série Falloutu od Amazonu, ktorý, verím, bude pokračovať v dobrom tempe prvej série z minulého roku.

Ale späť k japonskému skvostu Exit 8. Skôr než by si režisér Genki Kawamura vzal na mušku úspešnú hernú značku a urobil z nej následne nezaujímavú audiovizuálnu vatu, radšej sa zameral na menší, nezávislý titul s originálnymi mechanikami, akých po svete vzniká veľké množstvo, no popularitou sa nikdy nevyrovnajú “trojáčkovým” veľkorozpočtovým herným titulom. Následne z hry vyťažil maximum potenciálu. Exit 8 je hra z pohľadu prvej osoby od japonského štúdia Kotake Create, ktorej cieľom je, aby sa hráč dostal k východu z metra s číslom 8. Cesta k exitu má však svoje prísne pravidlá a ak je hráč nepozorný, môže zostať v metre a blúdiť v ňom navždy.

Hlavným hrdinom filmu Exit 8 je nemenovaný mladý muž, ktorý sa cestou vlakom v telefonáte s bývalou priateľkou dozvie zarážajúcu novinku. Má v pláne sa s ňou bezodkladne stretnúť, no chodby metra sa zrazu zmenia na labyrint. Pravidlá sú jasné, no ich dodržiavanie náročné. Dostane sa von, kým ho hra totálne pohltí? 

Exit 8 funguje na jednoduchom, ale pôsobivom princípe. Tento princíp je ľahko zrozumiteľný a divákom vysvetlený za pár sekúnd. Obecenstvo v kine sa vďaka tomu stáva súčasťou hry. Často má možnosť všimnúť si dôležité detaily aj vtedy, keď ich hrdina nevidí a jeho postup hrou sa tým komplikuje. Detaily sú najdôležitejšie. Všímať si treba každý kút obrazu, nič nezanedbať. 

Pôvodná videohra je z pohľadu prvej osoby, našťastie film je film a tohto obrazového riešenia sa autori držia len prvých pár minút. Potom sa kamera od hrdinu vzdiali a prináša do prostredia “hry” strihové prvky a pohyby kamery, aké pôvodné herné médium nepozná. Takto sa dá povýšiť forma zdrojového materiálu v inom umeleckom druhu! Kamera Keisukeho Imamuru vnáša do diela úplne nové možnosti vyjadrovania a vedenia diváckej pozornosti. Čím viac sa budete na obraz sústrediť, tým väčšmi si budete uvedomovať chirurgicky presné pohyby kamery. Žiadny detail v obraze nie je náhodný, autori nič neurobili polovičato. Všetky motívy, normy aj odchýlky sú na správnom mieste, matematika a načasovanie fungujú dokonalo. Tvorcovia vedeli, že pri tak prísnych pravidlách hry by bola každá logická chyba napadnuteľná. Ich film funguje ako švajčiarske hodinky, hoci si jednotlivé dieliky celého súkolia zrejme nevšimnete na prvý raz. 

Nadchýna ma skutočnosť, že nehovorím o matematickom vzorci, ani o samotnej videohre, ale o filme, ktorý skvelým spôsobom využíva mechaniku hry. Čosi podobné som na poli herných adaptácií ešte nevidel. 

Filmári v hrách zväčša hľadajú príbehy a filmový obsah a domnievajú sa, že to im dovolí prepísať hru do vlastného scenára. No až Genki Kawamura sa odhodlal vziať z hry jej skutočnú podstatu a premeniť ju na napínavý sled situácií a zákonitostí. Navyše s prekvapivou nadstavbou. 

Autor vedel, že samotná predloha by bola pre film málo. Rozhodol sa so spoluscenáristom Kentaróom Hirasem dať konaniu bezmenného muža osobnú motiváciu a vnútorný konflikt, pre ktorý môže byť uviaznutie v podzemných chodbách dokonalou metaforou. Pred divákom sa zrazu otvára celkom nový rozmer snímky. Už to nie je len o hádankách. Nájsť exit 8 znamená urobiť zásadné rozhodnutie. 

Film však - ako som už spomínal - zostáva verný predlohe, a to občas až doslova. Niektoré situácie sú takmer totožné s tými z videohry, takže kto má s Exit 8 hernú skúsenosť, bude híkať od radosti. Iné detaily sú zasa rozpracované do nových, prekvapivých foriem, ktoré zaskočia aj samotných hráčov. 

Nečakal by som, že videohra s tak jednoduchým základom ponúkne dostatok materiálu pre celovečerný film. Autor ju však dokázal s úctou prevziať a doplniť o vlastný obsah, ktorý skvelo ladí s pôvodnou látkou, hráčom ponúka odlišnú skúsenosť a filmovým divákom celkom nový mysteriózny zážitok. Rozhodne jeden z najzaujímavejších momentov z tohtoročnej prehliadky Be2Can.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Film Europe