Divadelná sezóna 2025/2026 v Bábkovom divadle na Rázcestí (BDNR) bude nabitá premiérami. "V rámci dramaturgie a réžie môžem byť s hlavou bližšie k oblakom a zároveň ako produkčná a manažérka zostávam nohami zakorenená v zemi," hovorí Monika Kováčová.

Dňa 5. októbra sa uskutočnila prvá premiéra novej sezóny, inscenácie A prečo? Predstavenie je určené pre deti od 2,5 roka. Tvorcovia sa inšpirovali knihami od Pavla Čecha: O obláčikovi a Mileny Lukešovej: Dievčatko a dážď. Ide už o siedme pokračovanie tvorivého cyklu interaktívnych Batolárií.

V repertoári doteraz mali: Batolárium, Akvabotalárium, Farbatolárium, Čiarkolárium, Hmatuláci, Hudbatolárium. V inscenácii sú zobrazené témy – detská zvedavosť a objavovanie sveta. Scénografiu vytvorila Ivana Macková. Hudbu zložil Matej Háasz. Na dramaturgii sa podieľali Iveta Škripková a Michaela Gádošiová. Dielo vzniklo na základe scenára a réžie Moniky Kováčovej. Vyrobili Ateliéry BDNR pod vedením Kataríny Mažáryovej. Hrajú: Marianna Mackurová a Ivana Kováčová.

Od 1. októbra sa stala novou riaditeľkou BDNR Monika Kováčová, ktorá nám v krátkom rozhovore prezradila o sebe viac a na čo sa môžeme tešiť v tejto sezóne.

Porozprávajte nám o vašich predchádzajúcich pracovných skúsenostiach v kultúre.

Už počas štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici som v Bábkovom divadle na Rázcestí pôsobila ako lektorka dramaturgie. A po štúdiách na pražskej DAMU som sa na rok vrátila do divadla ako dramaturgička. Od roku 2014 bolo mojim domovom nezávislé divadelné zoskupenie Odivo, ktoré účinkovalo na viac ako 120 festivaloch doma i v zahraničí a získalo viacero ocenení. Je veľmi pozitívne vnímané nielen u diváckej verejnosti, ale aj u odbornej. Počas fungovania v rámci nezriaďovanej kultúrnej sféry som spolupracovala s viacerými subjektmi v Banskej Bystrici: ako produkčná a manažérka som pracovala v produkčnej spoločnosti Mana, ako fundraiserka som získavala finančné zdroje pre zoskupenia z rozmanitých sfér kultúry, ako divadelná dramaturgička pôsobím v Záhrade – Centre nezávislej kultúry, ako režisérka dlhoročne kooperujem s mestským divadlom – Divadlom z Pasáže, ktoré tvorivo pracuje s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením, ale aj s ďalšími divadlami na Slovensku a v zahraničí: s banskobystrickým Divadlom Štúdio tanca, pražským Studiom Damúza, Bratislavským bábkovým divadlom a Bábkovým divadlom Žilina. Kombinovanie rozmanitých činností bolo a naďalej je pre mňa nesmierne dôležité – v rámci dramaturgie a réžie môžem byť s hlavou bližšie k oblakom a zároveň ako produkčná a manažérka zostávam nohami zakorenená v zemi, nabáda ma to uvažovať komplexne. Bolo pre mňa zásadné spoznať a prakticky ovládať celý kolobeh života diela – od prvotnej idey, cez získavanie financií a samotnú tvorbu až po všetky praktické záležitosti, ktoré sa týkajú repríz a hosťovaní na festivaloch doma i v zahraničí. To všetko mi prinieslo širokú škálu skúseností a rozmanité profesionálne, ale dovolím si povedať, že aj priateľské kontakty v rôznych sférach kultúry.

 Aké vízie máte na sezónu 2025/2026?

Mojím cieľom je postupne hľadať cesty pre vertikálny rast Bábkového divadla na Rázcestí: prehlbovanie potenciálu jednotlivých existujúcich, ale aj pripravovaných a novovzniknutých projektov a inscenácií, sústredenie sa na kvalitu, nie kvantitu, ako aj začlenenie nových tvorivých línií a partnerstiev do organizmu inštitúcie. Chceme divadlo otvárať ľuďom žijúcim v našom meste, regióne, otvárať sa svetu. Počiatočné ambície nie sú malé, ale vnímam ich esenciálne – spolupracovať, načúvať na medziľudskej úrovni, zachovať, prehĺbiť a kultivovať fungujúce, ale aj aktívne pretvárať to nefungujúce.

Uskutočnila sa premiéra inscenácie s názvom A prečo? Priblížite nám jej vznik?

O tvorbe novej inscenácie sme sa s bývalým vedením začali rozprávať ešte v úvode roka 2024. Inšpirovali nás príbehy “Hočička a déšť” od Mileny Lukešovej a “O Mráčkovi” od Pavla Čecha, kde hlavní hrdinovia nadviažu priateľstvo s dažďom a oblakmi a spoznajú aj rôzne rozmery samoty či osamelosti. Ďalším zdrojom boli nekonečné detské otázky, priamo v predstavení dokonca zaznejú aj prehovory od detí vo veku 3–4 roky, ktoré sme si nahrali počas skúšobného procesu. Podľa výskumov 4-ročné dieťa položí denne priemerne 437 otázok, čo ma úprimne prekvapilo. A to mám pritom doma zástupkyňu tejto vekovej kategórie v podobe mojej dcéry Agnes (úsmev).  Zaujímavosťou je, že v našom spracovaní znie v hudobnej rovine aj samotný dotyk – dotyk s ľudským telom, či s vodivým materiálom. Udialo sa to vďaka využitiu MIDI ovládačov od spoločnosti Playtronica. Vo výsledku sme sa od batoliacej vekovej kategórie síce odrazili (batoliace obdobie trvá od 1 do 3 rokov), ale už pri prvých reprízach sme zistili, že môžeme byť, čo sa týka hornej vekovej hranice, aj smelší a veľmi vnímavo predstavenie prijímajú aj 5–6-ročné deti. Najbližšie reprízy odohráme 26. októbra o 10:00 hod. a 16:00 hod. Srdečne všetkých pozývam.

Spracovala: Veronika Schwarzová

Fotografia M. Kováčovej: Katarína Baranyai

Fotografie inscenácie: Dodo Šamaj