Šťastím pre každého filmára a filmárku je chvíľa, keď objaví funkčný a originálny koncept na vyrozprávanie svojho príbehu a dôležitých myšlienok zároveň. Často ide o konkrétny nápad, ako vychýliť časť našej reality z normálu, aby spoločenský problém v príbehu naplno vynikol. Nový film Čo vie Marielle presne to ponúka.

V komédii To sa mi snáď len zdá sa hrdina Paul Matthews prisní každému človeku a zo dňa na deň sa stane najpopulárnejším človekom na svete. V hororovej dráme Substancia autorka pracovala s neznámou látkou, ktorá umožnila hlavnej hrdinke zastaviť starnutie a dokonca vrátiť k životu svoje mladšie ja. Vo filme V koži Johna Malkovicha zasa postavy objavili cestu do tela známeho herca a začali na tomto zážitku zarábať.

V každom z týchto filmov bol koncept využitý na komentovanie určitého javu v spoločnosti. To sa mi snáď len zdá od Kristoffera Borgliho naráža na fungovanie sociálnych sietí, ktoré bleskurýchlo prichádzajú s novými trendmi, akým sa nikto z nás nedokáže celkom vyhnúť, len aby sa z týchto trendov vzápätí stal odpad, čo obťažuje svetovú verejnosť. Substancia Coralie Fargeat zasa hovorí o kulte krásy a povrchnosti šoubiznisu a scenárista Charlie Kaufman sa vo filme V koži Johna Malkovicha zaoberal problémom identity a slávy.

V rámci filmovej prehliadky Be2Can máme možnosť vidieť ďalší vydarený film s jednoducho geniálnym nápadom, ako spoločnosti predostrieť jej vlastný obraz. Čo vie Marielle je dramédia nemeckého režiséra Frédérica Hambaleka o úplne normálnej nemeckej rodine – Julii (Julia Jentsch), Tobiasovi (Felix Kramer) a ich dcére Marielle (Laeni Geiseler). Ako všetci rodičia, aj Julia a Tobias chodia do práce, kde sa stretávajú a občas konfrontujú so svojimi kolegami. Problémy či malé tajomstvá si z kancelárie neradi nosia domov – mohlo by to totiž narušiť pokojnú domácnosť. Pokojnú, skoro až nudnú domácnosť, do ktorej dcéra Marielle prinesie zvláštne oživenie. Po tvrdej facke v škole totiž Marielle počuje a vidí všetko, čo jej rodičia hovoria a robia, hoci nie sú v jej prítomnosti. Julia a Tobias pred svojou dcérou odteraz nedokážu nič skryť.

Frédéric Hambalek sa zamyslel nad realitou, v ktorej by manželia a rodičia nemohli pred svojou rodinou tajiť vôbec nič, ani len drobnosti, o ktorých sú presvedčení, že by na ich rodinný život nemali mať vplyv. Nehovoriac o naozaj veľkých tajomstvách.

Spolu s našim pohľadom vieme, že sa na život Julie a Tobiasa dívaj aj niekto iný – Marielle schovaná vo svojej izbe. Filmová kamera sa tak stáva špehúnskym nástrojom. Je to zábavné aj desivé zároveň.

Tento nápad autor drží pevne v rukách a povoľuje mu uzdu len do takej miery, aby sa dramaturgia príbehu vyvíjala vždy zaujímavým smerom a neskĺzla k absurdite. Ústredný manželský pár sa musí vyrovnať s absolútnym "nesúkromím" a je zaujímavé sledovať charakterový vývoj postáv vo chvíľach nútenej transparentnosti. Nechcem prezrádzať viac o príbehu, preto, ak vás námet zaujal, choďte sa pozrieť do kina. Určite vás film privedie k vlastným predstavám o tom, čo by ste svojej rodine o sebe chceli či nechceli prezradiť.

Kauzalita Hambalekovho konceptu funguje a príbeh sa vyvíja pravdepodobným smerom, hoci vieme, že podobná situácia v realite nastať nemôže. Film Čo vie Marielle je preto skvelým dôkazom toho, ako sa dobrý autorský nápad dokáže naplniť vďaka diváckej predstavivosti.

Napokon sa o postavách dozvieme viac, než dokáže odhaliť aj jasnozrivá Marielle. Záleží na tom, ako si film dokážete sami interpretovať.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Film Europe