Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa bude prezentovať čerstvo vydaná publikácia z edičného oddelenia Slovenského filmového ústavu (SFÚ), ktorá reflektuje tvorbu úspešnej slovenskej dokumentaristiky Viery Čákanyovej. Pod názvom Človek na okrAI s podtitulom Postantropocén Viery Čákanyovej ju napísala filmová teoretička Jana Dudková. Aktuálny ročník MFDF Ji.hlava sa uskutoční v termíne od 24. októbra do 2. novembra, krst knihy sa bude konať v utorok 28. októbra o 20.00 hod. pred projekciou nového filmu Viery Čákanyovej Bardo (2025) za účasti autorky knihy aj režisérky filmu.

Oceňovaná dokumentaristka Viera Čákanyová študovala scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a dokumentárnu tvorbu na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe. Už jej študentské filmy získali medzinárodné ocenenia, napríklad na festivaloch Visions du Réel alebo Dokfest Kassel. Čákanyová debutovala experimentálnym dlhometrážnym dokumentom FREM (2019), ktorý s nasledujúcimi filmami Biela na bielej (2020) a Poznámky z Eremocénu (2023) tvorí post-humánnu trilógiu. Všetky tri sa premietali na prestížnych festivaloch dokumentárneho filmu po celom svete a získali viaceré ocenenia. Na aktuálnom festivale v Jihlave bude mať premiéru Čákanyovej film Bardo (2025), podobne ako FREM i Biela na bielej, ktorý na festivale pred piatimi rokmi získal cenu za najlepší dokumentárny film v sekcii Opus Bonum. Čákanyovej tvorba v oblasti dokumentárneho filmu vyniká v slovenskej kinematografii a veľký záujem vzbudzuje aj v medzinárodnom prostredí. 

Monografia Jany Dudkovej Človek na okrAI s podtitulom Postantropocén Viery Čákanyovej je analýzou doterajšej filmovej tvorby režisérky, ktorá do slovenskej kinematografie prináša úvahy o potrebe posthumanistického prehodnotenia ľudskej úlohy a údelu v dejinách planéty. Dudková sa v nej venuje Čákanyovej filmom na pozadí aktuálneho premýšľania post- a transhumanizmu, ekokriticizmu či nového materializmu, resp. na pozadí aktuálnych úvah o antropocéne a postantropocéne. 

„V centre knihy je Čákanyovej trilógia venujúca sa, veľmi zjednodušene povedané, otázkam ľudského prežitia na Zemi v kontexte klimatickej úzkosti, nástupu umelej inteligencie aj krízy demokracie a všadeprítomných predĺžených rúk ľudskej sebastrednosti a koloniálneho prístupu k svetu, ktorý obývame,“ vysvetľuje Jana Dudková, vedúca oddelenia vedy a výskumu SFÚ, dôvody, pre ktoré sa rozhodla venovať Čákanyovej tvorbe knižnú monografiu. „No ani táto trilógia nevyčerpáva to, čo ma na Vierinej tvorbe najviac fascinuje. Najviac ma na nej totiž aj po zoznámení sa s jej študentskými a televíznymi dielami začalo zaujímať, aká je neuveriteľne štylisticky a tematicky rozmanitá a pritom otvára rozsiahly okruh otázok, ktoré považujem za kľúčové pre dnešnú dobu: nielen tie spomenuté, ale aj celkom základné ako: čo je to autor, čo je to film, čo je to ľudské, ako sa správať zodpovedne voči planéte a pritom tvoriť umenie, pre koho vôbec tvoriť, kto je adresát našich výpovedí, bude nám rozumieť?“

Kniha pozostáva zo štyroch kapitol, tie dopĺňa rozhovor autorky s režisérkou. Prvá kapitola sa zaoberá súčasnou tvorbou Čákanyovej v kontexte jej raného vývoja a venuje sa analýze jej filmov z formálneho a obsahového hľadiska. Nasledujúca kapitola predstavuje Čákanyovej známu trilógiu (FREM, Biela na bielej, Poznámky z Eremocénu) z hľadiska opozície umelé vs. umelecké a v nasledujúcich kapitolách sa monografia zaoberá špecifickými otázkami prehodnocovania úlohy človeka v kontexte planetárnych záujmov cez opozíciu príroda – kultúra a cez predstavenie konceptu transpersonálnej perspektívy ako špecifického prínosu k ekokritickej kinematografii. Dudková podobne ako vo väčšine svojich prác kombinuje v knihe „hermeneutický prístup s tematickou analýzou a, samozrejme, vzhľadom na to, čím a ako sa Vierine filmy zaoberajú, v knihe sa zákonite zaoberám aj rôznymi odvetviami filozofickej debaty či už o posthumanizme, ekokriticizme, hybridnom filme, filmovej eseji či postkinematografii,“ vysvetľuje metodologický prístup k Čákanyovej tvorbe Dudková.  

Podľa Jany Dudkovej je Viera Čákanyová jedným z najzaujímavejších zjavov súčasnej slovenskej kinematografie. Napísaniu jej monografie predchádzalo viacero odborných štúdií o jej tvorbe. Jej publikácia je určená aj publiku, ktoré sa v súčasnej audiovizuálnej tvorbe neorientuje. „Čitateľ, na ktorého som v tejto knihe myslela, je niekto, kto nemusí poznať Vierinu tvorbu podrobne, prípadne vôbec nemusí byť zorientovaný v oblasti súčasnej audiovizuálnej tvorby, ale zaujíma sa o stav našej planéty, o to, kam ako ľudstvo spejeme, v čom spočíva naša ambivalentná ľudskosť. Kniha by mala byť akousi zľahka filozofickou pomôckou na ceste v hľadaní odpovedí na tento typ otázok, môže sugerovať isté typy odpovedí, no na čitateľovi je, aby ich hľadal ďalej, v sprievode Vieriných filmov aj širšie. V kontexte nielen slovenskej kinematografie kniha totiž môže byť aj pozvánkou k iným filmom, lebo sme svedkami, keď sa posthumanizmus či kritika antropocénu čoraz viac dostávajú k slovu, či už v dokumentárnej, hranej, alebo aj animovanej tvorbe,“ približuje knihu Dudková. 

Publikácia Človek na okrAI s podtitulom Postantropocén Viery Čákanyovej vychádza v edícii SFÚ Camera Obscura na 297 stranách, má bohatý poznámkový aparát, obsahuje fotografie z Čákanyovej filmov a jej filmografiu. Vydal ju Slovenský filmový ústav v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV, vydanie publikácie finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR, Audiovizuálny fond a Slovenská asociácia producentov v audiovízii.  

Zdroj: TS Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ

Zdroj foto: SFÚ