Laeni Geiseler je štrnásťročná herečka žijúca v Berlíne, pre ktorú je rok 2025 prelomový. Účinkovala v niekoľkých úspešných festivalových filmoch a do Bratislavy prišla, aby v rámci prehliadky Be2Can predstavila novú snímku Čo vie Marielle?. V nej sa Laeni Geiseler predstavila ako dcéra rodičov Tob...

Laeni Geiseler je štrnásťročná herečka žijúca v Berlíne, pre ktorú je rok 2025 prelomový. Účinkovala v niekoľkých úspešných festivalových filmoch a do Bratislavy prišla, aby v rámci prehliadky Be2Can predstavila novú snímku Čo vie Marielle?. V nej sa Laeni Geiseler predstavila ako dcéra rodičov Tobiasa a Julie, ktorí pre jej zvláštnu znenazdania nadobudnutú schopnosť nedokážu pred ňou utajiť ani sekundu svojho života mimo domácnosť. Marielle vidí a počuje všetko, čo jej rodičia robia a hovoria. 

Čo je podľa vás hlavnou témou filmu Čo vie Marielle? 

Hlavná myšlienka vznikla vtedy, keď si režisér Frédéric Hambalek na návšteve u svojich priateľov všimol digitálnu pestúnku, ktorou pozorovali deti v detskej izbe, kým sa venovali jemu v obývačke. Bolo mu nepríjemné, že rodičia akoby špehovali svoje deti a nenechali im žiadne súkromie. Predstavil si opačnú situáciu: ako by to vyzeralo, keby deti mali schopnosť neustále sledovať svojich rodičov a vedieť o všetkom, čo počas dňa robia. Hlavnou otázkou, ktorú film kladie, je, či by deti milovali svojich rodičov stále rovnako, keby vedeli všetko.

Marielle, postava, ktorú hráte, vie o rodičoch všetko, hoci o tie informácie nestojí. Dokázali by ste sa v realite vyrovnať s takouto schopnosťou? Lákalo by vás to alebo skôr desilo? 

Asi oboje. Bola by to určite napísaná skúsenosť pozorovať rodičov v situáciách, kedy sa napríklad strápnia. Alebo vedieť čo robia, keď si myslia, že ich nikto nevidí. Ale zároveň by som sa bála. Človek by si mohol uvedomiť, že jeho rodičia sa doma hrajú na niekoho, kým nie sú. Keby som chcela vedieť, čo dostanem na narodeniny, tak by som takúto schopnosť rada využila. No pokiaľ ide o iné oblasti života, určite by to bolo na škodu. Všetci máme svoje tajomstvá a je dôležité, aby rodičia vedeli svoje deti pred niektorými vecami chrániť. Sami by mali vedieť, či a kedy sa s tajomstvom podeliť s rodinou.

https://mojakultura.sk/film-co-vie-marielle-ake-to-je-ked-pred-svojou-dcerou-nedokazete-nic-utajit/

Je podľa vás dôležité, aby mal človek tajomstvá? 

Áno. Ak má človek tajomstvo, má aj dôvod, prečo to nechce prezradiť. No treba rozlišovať medzi tajomstvom a klamstvom. Pri tajomstve má každý právo si premyslieť, kedy ho vyzradí. Možno len potrebuje čas, aby prehodnotil, či je utajená vec naozaj taká, ako ju v tej chvíli vníma. Pri klamstve v tom má jasno hneď.

Čo by ste odkázali rodičom ako sú Tobias a Julia? 

Odkázala by som im, aby si radšej viackrát premysleli, čo chcú urobiť. Mali by uvažovať nad tým, či sa oplatí klamať. Rodičov niekedy možno láka urobiť chybný krok, ale treba myslieť na to, aký to bude mať vplyv na rodinu. Vo filme je scéna, kedy sa Julia rozhodne podviesť svojho manžela. Takéto chybné kroky ničia vzťahy. Julia kvôli tomu príde o dcéru.

Keď ste si prečítali scenár, vedeli ste, ako sa do postavy Marielle vcítiť?

Pochopila som, že Marielle, hoci vidí a počuje všetky pochybné skutky svojich rodičov, nedokáže to pochopiť. Nerozumie tomu, ako si rodičia môžu navzájom tak ubližovať, keď spolu žijú tak dlho a majú sa radi. Vo filme sú poetické zábery s nahnevaným pohľadom Marielle. V tom pohľade je všetko – hnev, zmätok, sklamanie.

Hľadali ste tieto emócie v postave vy sama? Dali vám tvorcovia možnosť si postavu prisvojiť a pretvoriť podľa seba?

Scenár obsahoval pomerne málo informácií o Marielle, no vedela som z toho vyčítať, aký je to charakter a ako by mohla reagovať v istých situáciách. 

Plač Marielle bol veľmi presvedčivý. Ako ste sa naučili plakať pred kamerou?

Dá sa povedať, že viem plakať na počkanie. Keď cítim, ža si to situácia v príbehu vyžaduje, dokážem to. Okrem toho mám už s filmovým herectvom pomerne dosť skúseností, toto nebola moja prvá náročná úloha. Povedala by som, že je to kombinácia skúsenosti a aktuálneho pocitu.

Ste vo veku, kedy ešte nemôžete sama rozhodovať o prijatí roly. Ako reagovali vaši rodičia, keď si prečítali scenár filmu Čo vie Marielle? Bola šanca, že by túto úlohu pre vás odmietli? 

Moji rodičia vedeli, že vo filme sú aj intímne scény, a preto čítali scenár ešte skôr ako ja a museli sa rozhodnúť, či ho môžem vidieť. Scenár ich hneď od začiatku presvedčil, že ide o kvalitnú vec. Keď sme neskôr išli na casting a videli, ako Frédéric pracuje, mali z toho dobrý pocit. Zároveň som už poznala niektorých hercov a herečky, ktoré sa na tom tiež podieľali. Aj rodičia sa vďaka tomu cítili istejšie. Súčasne im bolo jasné, že tú rolu veľmi chcem hrať. 

Mimochodom, obdivujem, že ste prišli do Bratislavy ako jediná zástupkyňa tvorivého tímu. Cestujete s filmom veľa? 

Ano, cestujem dosť veľa. Bola som už v Prahe, Hamburgu, v Berlíne a ďalších mestách. Je to súčasť tej práce. Ak niekto nerád cestuje, nemal by robiť herectvo (úsmev). Rada spoznávam nových a ľudí a nové miesta. Ak bude príležitosť, rada sa vrátim aj do Bratislavy. 

Vo filmoch a seriáloch už účinkujete niekoľko rokov, no rok 2025 vyzerá byť mimoriadne náročný. Iba na Slovensku máme v kinách hneď dva filmy, v ktorých vás môžeme vidieť. Zvládate popri škole cestovať na všetky tie festivaly a premiéry? 

Tento rok toho bolo naozaj veľa. Okrem školy mám aj svoje hobby a kamarátov. Rada sa vraciam domov a oddychujem. Cestovanie s filmom je veľmi vzrušujúce. Potrebujem to v sebe zakaždým spracovať. Uvedomujem si všetky povinnosti, ktoré popritom mám. Dá sa to stíhať, keď človek veľmi chce. 

Dnes všetci sledujeme seriály na platformách ako je napríklad Netflix. Ako reagujú vaši spolužiaci, keď vás tam vidia v seriáli?

Pre dobrých kamarátov je to vzrušujúce. Často sa ma pýtajú na detaily alebo kedy bude ďalšia séria. Podporujú ma a zaujímajú sa. Samozrejme, každý z nás robí niečo iné, takže keď sme v partii, všetci hovoria o všetkom. Nebavíme sa len o herectve. Stále ma vnímajú ako dobrú kamarátku a z toho sa teším. 

Dočítal som sa, že k herectvu ste sa dostali vďaka svojmu bratovi. Poviete mi viac?

S herectvom som začala, keď som mala 4 roky. Môj brat vtedy účinkoval v muzikáloch a mňa to tam tiež ťahalo. Vtedy sme žili v Rakúsku. Brata neskôr objavila jedna agentúra a začal hrať vo filmoch a seriáloch. Chcela som, aby ma rodičia tiež prihlásili do agentúry. Im sa páčila predstava, že by sme s bratom robili to isté a mali rovnaký cieľ. Agentúra ma prijala. On sa neskôr rozhodol, že sa chce viac sústrediť na muzikály. Keď sme sa presťahovali do Berlína, začala som sa venovať iba herectvu pred kamerou. V tom období som mala 9 rokov. 

Ktorá z vašich doterajších filmových alebo seriálových úloh bola najväčšou výzvou?

Za najťažšiu považujem rolu v seriáli Schnee. Táto rola ma stála veľa nervov. Bola emočne intenzívna. Hrala som tam dievča, ktoré trpelo astmou. Častokrát dostávala záchvaty. To mentálne nastavenie bolo veľmi náročné. Zvykla sa mi pri nakrúcaní točiť hlava. Štyri mesiace sme nakrúcali v Taliansku v období korony. Celé to vnímam ako skvelú skúsenosť, ale veľmi náročnú. Bola to moja prvá naozaj veľká rola.

Máte v herectve stanovený konkrétny cieľ? 

Chcem hrať rôzne úlohy, tak ako doteraz. Potom sa chcem dostať do bodu, kedy sa budem herectvu venovať na plný úväzok. Bola by som rada, aby to bola práca, ktorou sa dá naplniť chladnička. Viem, že táto brandža je tvrdá. Preto by som chcela získať aj iné seriózne remeslo. Konkrétne chcem študovať veterinárnu medicínu. V ideálnom prípade, by som tieto práce chcela mať súčasne.

Zhováral sa Matúš Trišč

Foto: Šimon Lupták, Film Europe