Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 prináša opäť výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. Okruh tém je tentoraz mimoriadne široký. Časopis pomenúva úzkosť z atómových hrozieb, venuje sa téme úspešného starnutia“ hollywoodskych hercov,...

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 prináša opäť výber článkov zameraných na teórie, dejiny i estetiky filmu. Okruh tém je tentoraz mimoriadne široký. Časopis pomenúva úzkosť z atómových hrozieb, venuje sa téme „úspešného starnutia“ hollywoodskych hercov, indickému filmu dokumentaristu Vlada Kubenka či poetike dokumentárnych filmov režisérky Drahomíry Vihanovej. V stredu 5. novembra o 17.00 hod. sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice uskutoční projekcia filmu Letopis (2025) Martina Kollara spojená s diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

Úvodná rubrika časopisu Kino-Ikon nazvaná Studium prináša štúdiu Martina Šrajera z Národného filmového archívu v Prahe, venovanú poetike dokumentárnej tvorby českej režisérky Drahomíry Vihanovej. Šrajer sa v nej pokúša analyzovať „hľadanie tvaru“ dokumentu na šestnástich filmoch, ktoré Vihanová narútila pod hlavičkou Krátkeho filmu Praha v rokoch 1977 až 1989. V rovnakej rubrike sa nachádza aj obsiahly text historičky umenia Petry Hanákovej z oddelenia vedy a výskumu Slovenského filmového ústavu (SFÚ), zaoberajúci sa „úspešným starnutím“ hollywoodskych legiend, konkrétne Clinta Eastwooda, Roberta Redforda, Roberta de Nira, Michaela Douglasa a Morgana Freemana, Hanáková ho skúma prostredníctvom ich hereckých kariér. V rubrike zameranej na dejiny slovenskej kinematografie sa rakúska historička Simone Wille venuje jednému z najznámejších indických filmov Vlada Kubenka Moderní indickí maliari (1967). Reflektuje ho v kontexte kultúrnych vzťahov počas Studenej vojny a československých kontaktov s indickým moderným umením. 

V roku 1964 nakrútil režisér Eduard Grečner svoj debut Každý týždeň sedem dní zo života vysokoškolákov, ktorý zachytáva pocity neistoty a strachu, zmocňujúce sa ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny. V nadväznosti na stále prebiehajúcu nespravodlivú vojnu na Ukrajine, ktorú vedie Ruská federácia hroziaca svetu atómovými zbraňami, sa táto Grečnerova dráma stala predmetom rozhovoru, ktorý v Kino-Ikone s režisérom vedie autor jeho monografie z roku 2018, filmový historik Milan Cyroň. V rubrike zameranej na kinematografickú filozofiu sa filozof Marcel Šedo zamýšľa nad otázkou, ako interpretovať nové? V novej rubrike Zoom, orientovanej na rôzne fenomény súčasnej kinematografie, sa český filmový publicista a kritik Marek Slovák venuje pojmu flashsideway vo filmárskom diskurze a filmový teoretik a historik Rudolf Schimera publikuje niekoľko poznámok k téme prelínania členov redakcie Cahiers du cinéma s vymedzovaním autorstva francúzskej novej vlny.

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Autori a autorky sa v nej venujú ženskej novej vlne v talianskom filme, súčasnému indickému filmu i parasociálnemu dokumentu. V čísle sa nachádza aj zamyslenie nad filmami Vlny (2024) a Ema a smrtihlav (2024) vo vzťahu k historickej realite, text o populárnych talianskych žánroch a kritike 50. až 80. rokov minulého storočia, o hraniciach a limitoch v umení, aj o Osvobozenom divadle Voskovca a Wericha v predvojnovej východoslovenskej tlači. V obnovenej rubrike po rokoch Dejiny vedľajších postáv v umení sa jej kurátor a filmový publicista Jakub Lenčéš zameral na Franzisku Jägerstätterovú, manželku hlavného hrdinu z filmu Terrencea Malicka Skrytý život (2019), ktorý v čase druhej svetovej vojny ako Nemec odmietol prisahať vernosť Hitlerovi a bol preto považovaný za zradcu.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Kino-Ikon vydáva Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Aktuálne číslo 1/2025 vyšlo na 247 stranách a v predaji je za 3,32 eur vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

V cykle Kino-Ikon Choice v Kine Lumière sa bude diskutovať o filme Letopis Martina Kollara

Kino-Ikon Choice je cyklus v Kine Lumière, ktorý v redakčnom výbere rovnomenného filmologického časopisu uvádza prevažne súčasné slovenské filmy spojené s diskusiou, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. V stredu 5. novembra sa uskutoční ďalšie zo stretnutí, na ktorom sa premietne nový film režiséra a fotografa Martina Kollara Letopis (2025). Po jeho projekcii sa uskutoční diskusia za účasti tvorcov filmu – režiséra Martina Kollara a producenta Ivana Ostrochovského a pozvaných hostí – kunsthistoričky Moniky Mitášovej, filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej a ďalších členov redakcie. Diskusiu bude moderovať filozof a estetik Peter Michalovič. 

„Kollarov druhý dlhometrážny dokumentárny film, ktorý začali nakrúcať pred siedmimi rokmi spolu s Máriou Rumanovou, už svojím názvom odkazuje na žáner historického písania,“ hovorí filmový historik a teoretik Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon a redaktor edičného oddelenia SFÚ. „V prvom pláne ide o kroniku. Je to správa, opis každodennosti. Kollarov film však prekračuje limit čistej dokumentácie, zachytenie rokov a udalostí a smeruje k filozofujúcej filmovej eseji.“ Podľa Kaňucha Letopis predstavuje jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Diskusia zo série Kino-Ikon Choice je aktuálne aj súčasťou sprievodného programu Mesiaca fotografie. Projekcia filmu sa uskutoční o 17.00 hod. a diskusia o 18.10 hod., vstup na diskusiu je voľný.

Cyklus Kino-Ikon Choice v Kine Lumière vznikol v roku 2017, doteraz uviedol spolu s diskusiou filmy 5 October (2016) Martina Kollara, Hotel Úsvit (2016) Márie Rumanovej, Posledný autoportrét (2018) Mareka Kuboša, Punk je hned! (2019) Juraja Šlauku, Organ (1964) Štefana Uhra, Spiaci účet (2024) Miloslava Luthera a Všetko čo mám rád (1992) Martina Šulíka.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 1/2025 na e-shope Klapka.sk.

Zdroj: TS Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ

Zdroj foto: Film Expanded