Jeden z najvýznamnejších komorných orchestrov sveta, ktorý existuje už vyše 50 rokov, koncertoval v Bratislave. V rámci Týždňa maďarskej kultúry – Viac ako sused, sa konali počas uplynulého týždňa rôzne kultúrne akcie. Jednou z najvýznamnejších bola nepochybne výstava Rozlomená doba 1908 - 1928 – A...
Jeden z najvýznamnejších komorných orchestrov sveta, ktorý existuje už vyše 50 rokov, koncertoval v Bratislave.
V rámci Týždňa maďarskej kultúry – Viac ako sused, sa konali počas uplynulého týždňa rôzne kultúrne akcie. Jednou z najvýznamnejších bola nepochybne výstava Rozlomená doba 1908 - 1928 – Avantgarda v strednej Európe, ktorú 27. júna 2019 otvorili v Galérii Mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci. Cieľom výstavy bolo prezentovať históriu stredoeurópskej avantgardy, o čo sa kunsthistorici snažili niekoľko desiatok rokov, až teraz však prišla príležitosť, aby spoločne s Múzeom umení v Olomouci, Medzinárodným centrom kultúry v Krakove a Múzeom Janusa Pannonia v Pécsi dali sily dokopy a zrealizovali výstavu najvýznamnejších diel tejto doby v stredoeurópskom kontexte. Po otvorení výstavy sa prítomní presunuli do Františkánskeho kostola na koncert, ktorý dal povestnú bodku za 6. ročníkom festivalu Dni maďarskej kultúry – Viac ako sused. A bol to skutočne veľkolepý záver s Komorným orchestrom Ferenca Liszta, ktorý si vyslúžil uznanie v takých svetových koncertných sálach ako Carnegie Hall v New Yorku, Suntory Hall v Tokiu, Sydney Opera House a mnohých ďalších – vystúpili už vo vyše 50-tich krajinách, takže o profesionalite tohto telesa niet pochýb. K tomuto základnému pilieru však pridávajú ešte niečo, čo je také podstatné pri hudobných formáciách: a to je originálna, svojská interpretácia, ktorá dáva tomuto orchestru špecifický rukopis. K dielam pristupujú s veľmi silným osobným vkladom, rešpektujú však kompozičné majstrovstvo autorov. Ich interpretácia je plná temperamentu a živelnosti, čo sa prejavilo hneď od prvých taktov kompozície Serenáda od Ernő Dohnányiho. Napriek tomu, že komponoval hudbu v 20. storočí, kedy sa už prejavovali modernistické tendencie v hudbe, ostal prísne konzervatívny a využíval vo svojom diele neskororomantické princípy. Či už to boli symfónie, opery alebo komorné diela, jeho hudba ostáva zrozumiteľná a z hľadiska formy čitateľná. Navyše, so Serenádou sa len máloktorý hudobný skladateľ dokázal vysporiadať tak, aby z tejto stáročia starej hudobnej formy spravil zmysluplný hudobný celok. Dohnányimu sa to podarilo a jeho trojčasťová skladba má spevné, temperamentné témy, ale aj lyrickú nežnosť v druhej časti, ktorá sa záverom uzatvára Scherzom. Komorný orchester Ferenca Liszta pristúpil k interpretácii Serenády naozaj svojsky: tam, kde bolo predpísané rýchle tempo, pridal ešte viac, nie však na úkor toho, aby sa frázy stali nezrozumiteľnými, naopak. V pomalej Adagio vyspieval nehu a lyriku tak srdcervúco – a pritom zjednotene a uhladene, že mal poslucháč pocit, že počúva romantickú kompozíciu, a nie hudbu 20. storočia.
Tento unikátny prístup k interpretácii u mnohých môže vyvolať otázky, či je v súlade s partitúrou tak, ako si to skladateľ želal. Orchester tohto formátu si však môže dovoliť hrať skladby s emóciami, ktoré sú aj navyše. V tomto prípade je to totiž devíza tohto telesa. Aj v ďalšej skladbe od Bélu Bartóka, Divertimento, kde sa evidentne od prvých tónov prejavil folklórny charakter skladby (napokon, vďaka tomuto húževnatému muzikológovi sa podarilo zachovať také spektrum ľudovej hudby), a v chráme sa úplne zmenila atmosféra. Kým Serenáda spravila akúsi introdukciu ku koncertu, Bartókovo dielo, v ktorom dokázal zachovať prvky ľudovej hudby a zároveň pôsobivé disonancie, posunulo vystúpenie orchestra na inú „vlnovú dĺžku“. Bartók rád využíva kontrastné prvky, či už v dynamike, tempe alebo celkovom výraze a orchester si s jeho náročnou štruktúrou skladby poľahky poradil. Divertimento je rytmicky náročné, no ani s týmto nemal orchester problém, ani v komplikovaných štruktúrach sa nestratili a dokázali hrať synchronizovane. Disciplína orchestra sa prejavovala azda najviac v tejto skladbe, kde bolo potrebné tak často pracovať s výrazovými aj technickými prostriedkami. V ich podaní bola táto skladba ozajstným zážitkom.
Záverečná skladba od Lea Weinera – Divertimento č. 1 má podtitul „Staré maďarské tance“ a hoci to v bulletine nebolo uvedené, už z prvých tónov bolo zjavné, kde skladateľ čerpal inšpiráciu. Napokon, už od mladosti ho to ťahalo k typickým ľudovým hudobným nástrojom – jeho Fantázia pre tárogató a cimbal vzbudila mimoriadnu pozornosť v hudobnej obci, pretože Weiner vedel dômyselne implementovať ľudovú hudbu do klasickej kompozície tak, aby oba tieto dva svety zlúčil a zároveň nechal vyniknúť ich charakteristiky. Viac mu však záležalo na folklórnej hudbe, preto ju necháva vyniknúť aj na úkor klasicistických či neskoro romantických vplyvov hudobnej kompozície. A to bol opäť skvelý priestor pre realizáciu orchestra, ktorý dokázal podčiarknúť temperament a živelnosť maďarského folklóru tak autenticky, ako to dokážu len muzikanti, ktorí majú túto hudbu v krvi. Temperament a výraz sa naučiť dá len čiastočne, ale nikdy nebude mať v sebe tú ozajstnú pravdivosť, čistotu a spontánnosť. Aj keď si pustíte iné nahrávky, nenájdete v nich síce technické chyby a je v nich citeľný pokus o vystihnutie maďarskej folklórnej hudby, kdesi vo vnútri však cítite, že je to nacvičené a skladby v sebe nesú až prílišnú kultivovanosť interpretácie. Komorný orchester Ferenca Liszta sa nepotrebuje štylizovať do tejto polohy, pretože potrebný temperament, živelnosť a spontánnosť maďarskej folklórnej tradície má v sebe zakorenený. Okrem toho sú to všetko vynikajúci, profesionálni muzikanti, ktorí dokážu odhadnúť mieru osobného vkladu, tak, aby skladba znela originálne, írečito a bez umelého pátosu. Aj preto si publikum vypýtalo prídavok. Orchester zvolil Uhorský tanec č. 4 od Johannesa Brahmsa, romantika srdcom i dušou. Nostalgický úvod kompozície vystrieda rýchle tempo s typickými prvkami maďarskej folklórnej hudby, no Brahms bol predsa len romantik a v jeho tancoch prevažujú štylizované prvky. Tance pôvodne určené pre štvorručnú hru na klavír sám prepracoval pre orchester a dodnes patria medzi jeho najobľúbenejšie diela.
Zuzana Vachová Zdroj foto: autorka
Sony FS5 II – profesionálna 4K kamera s príslušenstvom
Málo používaná, plne funk...
DAP Audio PR-62T – inštalačný reproduktor s držiakom
Plne funkčný inštalačný r...
DAP Audio EVO 8T – pár inštalačných reproduktorov s držiakmi
Pár plne funkčných inštal...
Gustav Klimt – Sämtliche Gemälde | veľkoformátová monografia TASCHEN
Veľkoformátová monografia...
Giselle odpúšťa aj po zrade. Ostrava vracia na javisko romantický balet
Dievča, ktoré podľahne sk...
Hamlet prehovorí pohybom. Košické tanečné divadlo pozýva do sveta pochybností a moci
Shakespearov Hamlet je pr...
Za všetkým hľadaj ženu
Päť tanečníc a štyridsať...
Bratislava v pohybe uzavrela jubilejný ročník s piatimi vypredanými večermi
Päť zo šiestich večerov 3...
Za vodou nesmrteľnosti. Nitrianska Rieka, čo tečie naopak pozýva na dobrodružnú cestu
Čo prinúti mladého obchod...
V Košiciach majú profesionálne rómske divadlo
Hudobná dramaturgička Div...
Cudzinec prichádza do Žiliny. Camusov príbeh otvorí otázku viny aj očakávaných emócií
Mestské divadlo Žilina uv...
František Kovár má osemdesiat. Herec, ktorého poznáme aj so zatvorenými očami
Na javisku ho diváci sled...