Nezabudnuteľný filmový a divadelný herec, televízny a rozhlasový moderátor, ale aj večný milovník žien a zložitá, životom ťažko skúšaná, duša. Aj takto si mnohí pamätajú herca Miloša Kopeckého, ktorého životná púť začala 22.8.1922 v rodine kožušníka a bývalej modelky. Jeho cesta k herectvu bola po...

Nezabudnuteľný filmový a divadelný herec, televízny a rozhlasový moderátor, ale aj večný milovník žien a zložitá, životom ťažko skúšaná, duša.

Aj takto si mnohí pamätajú herca Miloša Kopeckého, ktorého životná púť začala 22.8.1922 v rodine kožušníka a bývalej modelky. Jeho cesta k herectvu bola poriadne kľukatá, nakoľko bol pod vplyvom otca vedený ku kožušníckej profesii. Prevziať rodinný biznis ale dlhodobo odmietal.

Výrazný zlom v Kopeckého živote nastal, keď jeho matku Martu Grimmovú deportovali do Osvienčimu. Zo životnej tragédie vinil otca, nakoľko ak by otec s nástupom fašizmu nepožiadal o rozvod, matka mohla zostať nažive, i keď zatvorená v Terezíne, kde sa však podľa Kopeckého slov „válka dala přežít“. Pre polo-židovský rodokmeň sa pracovnému táboru nevyhol ani on. Od augusta 1944 až do konca vojny bojoval o prežitie v Bystřici na Benešovsku.

Po vojnových útrapách hľadal mladý Miloš nový smer. Ten našiel v divadle Veterník, nie však ako herec, ale ako obsluha gramofónu a opony. Hereckým talentom jemu vlastným oplýval už vtedy, preto bola jeho cesta k „divadelným doskám“ pomerne rýchla a priamočiara. Prvú rolu získal v divadelnej hre Smrť Tarelkina, po boku ďalšieho legendárneho českého herca, Vlastimila Brodského. V rovnakom roku, tj. v roku 1947, dostal aj úlohu študenta, v prvom českom farebnom filme Ján Roháč z Dubé. Divadlo Veterník mu okrem slávy prinieslo do života aj jeho prvú lásku, herečku Stellu Zázvorkovú. Ich manželský vzťah bol intenzívny a pomerne rýchly, nakoľko trval iba zhruba vyše roka. Okrem radostí, mu toto obdobie prinieslo aj druhú životnú ranu, smrť 15-ročnej dcéry.

Kopecký doslova miloval film a film miloval jeho. Skutočnú cestu k nemu si však našiel až po tridsiatke, kedy v roku 1954 dostal prvú väčšiu rolu v detektívke Severný prístav. Od tohto okamihu dokazoval každou ďalšou rolou svoje skutočné herecké kvality. Osudy dobrého vojaka Švejka, Barón Prášil, Limonádový Joe aneb Koňská opera, Noc na Karlštejne, nezabudnuteľná rola šéfa vodníkov vo filme Ako utopiť doktora Mráčka alebo skvelé vyobrazené susedské spory v komédii Zítra to roztočíme, drahoušku... ! A tak by sme mohli menovať ešte mnoho iných diel, v ktorých Kopecký potvrdil svoj nesporný herecký talent. Pritom jeho najslávnejšia rola ho ešte len čakala. Ako MUDr. Štrosmajera z Nemocnice na okraji mesta si ho bude pamätať asi väčšina z vás.

Ruka v ruke s hereckými výkonmi prišlo uznanie nielen zo sveta, ale aj z domáceho komunistického prostredia, ku ktorému trpel averziou. Rovnakým odmietavým postojom sa staval aj k rôznym oceneniam a titulom, ktorým sa niekoľko krát i úspešne vyhol, avšak v roku 1979 získal titul zaslúžilý umelec, ktorý už odmietnuť nemohol. Aj keď počas života bol členom KSČ, v neskoršom období dokonca sám vystúpil s ostrou kritikou vtedajšieho režimu.

Záver svojho života prežila legenda českého herectva v liečebni v Bohniciah. O jeho bipolárnej poruche, s ktorou bojoval prakticky celý život, vedeli len jeho najbližší a jeho ošetrujúci lekár. Prežíval dni, kedy ani nemohol vstať z postele, avšak svoju celoživotnú rolu hral bravúrne a so vztýčenou hlavou až do samotného konca. Vo veku 73 rokov si smrť 16.2.1996 vzala pod svoje krídla nezabudnuteľného herca a charizmatického človeka Miloša Kopeckého.

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: ČSFD.cz, archív České televize, Archívne a programové fondy Českého rozhlasu

Autor článku: CultureBase