Český, slovenský i svetový, šansón bude po dnešku iný. Tichý a pustý. Bez svojej kráľovnej, ktorá mu vládla desaťročia. Vo veku 89 rokov dnes zomrela československá šansónová legenda Hana Hegerová.

„Až vyletím komínem, v žádném případě nechci, aby pouštěli moje šansony. Už jsem si vybrala krásnou árii Casta Diva z Belliniho opery Norma,“ aj tak sa kedysi vyjadrila česká hudobná legenda Hana Hegerová o svojej poslednej ceste životom. Prvá dáma československého šansónu skonala dnes vo veku 89 rokov v pražskej nemocnici po mesačnej hospitalizácii. Smutnú udalosť oznámil verejnosti vydavateľ Tomáš Pavedět: „Zomrela obklopená rodinou v Nemocnici na Homolce.“

Hana Hegerová sa narodila v 20. marca 1931 v Bratislave ako Carmen Mária Štefánia Beatrix Farkašová do rodiny židovského bankového úradníka. I keď spočiatku neuvažovala o umeleckej kariére, k umeniu mala už od malička blízko. V rokoch 1937 až 1942 študovala balet na tanečnej škole bratislavského Národného divadla, súkromne tiež študovala i spev u profesora R. Rosnera. Ako dcéra vysokopostaveného bankového úradníka mala za cieľ štúdium na vysokej ekonomickej škole, čo jej však z kádrových dôvodov umožnené nebolo. Preto sa jej kroky po maturite na komárňanskom gymnáziu v roku 1950 uberali iným smerom. Na život si zarábala nielen ako účtovníčka v Škodových závodoch, ale aj ako učiteľka na miestnom odbornom učilišti. Osud však všetko zariadil inak a v roku 1951 sa umenie opäť vrátilo do jej života. V rokoch 1951-1953 totižto absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave, kde ju okrem iných učil aj Ladislav Chudík. Po absolvovaní kurzu získala v roku 1953 angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline a „dosky, ktoré znamenajú svet“ po tomto momente, až do oznámenia ukončenia svojej kariéry, nikdy neopustila.

Najväčšiu slávu zažila Hana Čelková, ako v tom čase znelo jej nové umelecké meno, po presťahovaní sa do Prahy a po pôsobení v divadlách Rokoko a Semafor. Pred svojim odchodom však už Hegerová (priezvisko získala po manželovi dramaturgovi a prekladateľovi Daliborovi Hegerovi, ktorý bol o. i. aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava) zápasila s ťažkou finančnou situáciou. V roku 1957 si jej talent všimol Juraj Berczeller, inak známy aj ako George Best, ktorý jej ponúkol post speváčky v legendárnej bratislavskej Tatra revue. Hegerová spomína na toto obdobie s úsmevom: „Nemala som na uhlie! Od bratislavskej Tatra revue som dostala ponuku, aby som u nich spievala. Prikývla som. Keby som doma mala ústredné kúrenie, tak sa žiadnou speváčkou nestanem.“

Od hudby však prešla i do hereckého sveta. V roku 1964 zaujala svojou postavou vo filmovom muzikáli Kdyby tisíc klarinetů, kde zažiarila po boku hviezd ako Karel Gott, Waldemar Matuška či Eva Pilarová.

Šesťdesiate roky sa niesli pre Hegerovú v znamení úspechu. Koncertovala nielen doma, i keď bola z dôvodu normalizácie v ústraní, ale i v zahraničí, napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Dokonca mala svojho vlastného zahraničného agenta, ktorý jej zabezpečil okrem iného i vystúpenie na slávnej parížskej Olympii. Hviezdou bola taktiež v nemecky hovoriacich krajinách.  

Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, čo súd vyhodnotil ako spreneveru.

Spevácku kariéru ukončila v roku 2011. I keď médiá v tom čase špekulovali, že za koncom jej kariéry je najmä podlomené zdravie, Hegerová tieto fámy vyvrátila: „Koncerty ma stresovali. Chcem mať kľud.“ 

Titul „prvá dáma českého šansónu“, ktorý si vyslúžila najmä vďaka cover verzii piesne Edit Piaf Milord, nemala príliš v obľube, avšak tolerovala ho. „Máme iné a veľmi dobré speváčky. Jediným ospravedlnením pre túto nálepku je to, že som sa stala známou vďaka Milord, piesne z repertoáru Édith Piaf. Inak žiadna prvá dáma nie som.“

Okrem diamantovej dosky Supraphon za milión a pol predaných nosičov, získala počas svojho života Hegerová i medailu Za zásluhy, od prezidenta Václava Havla, Rad T. G. Masaryka, od prezidenta Miloša Zemana, a aj rytiersku hviezdu francúzskeho Radu umenia a literatúry za významné prispenie k propagácii francúzskeho šansónu a kultúry.

Spracovala : redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Wikipedia, Youtube, Jakub Ludvík