Film so všedným názvom, všedným dejom a ešte všednejším posolstvom. Aj tak by sme mohli v krátkosti označiť drámu Milenci (2020). Režijne aj scenáristicky sa pod ňu podpísala sedemdesiatštyriročná francúzska filmárka, avšak viac známa ako herečka, Nicole Garcia. Napriek všetkej všednosti ide aj tak o dielo, na ktoré baví pozerať, najmä vďaka skvelému obsadeniu. Znova si ho však už asi nepozriete.

Milenci sa objavili v ponuke tohtoročnej prehliadky francúzskeho filmu Crème de la Crème spolu s filmami ako Sladký útek, Zbohom, Berthe, Teddy, Kto si myslíš, že som či Modlitba. Nechýbal ani zatiaľ posledný film Bruna Dumonta Johanka (2019), komédia Je mi fajn, s.r.o. (2018) alebo tiež sympatická životopisná dráma Obávaný (2017). Práve v tomto filme, si rovnako ako aj v Milencoch, jednu z hlavných úloh zahrala stále viac populárna Stacy Martin. Tá je všetkým dobre známa pravdepodobne zo sugestívnej Nymfomanky (2013) Larsa von Triera. Napriek tomu, že šlo o jej herecký debut, ukázala, že sa nehanbí a nebojí odvážnych úloh či kontroverzných, provokatívnych tém.

Všimla si to nepochybne aj Nicole Garcia. Tá režijne debutovala už v roku 1986 a jej filmy Nepriateľ (2002), Selon Charlie (2006) či Kamene bolesti (2016) bojovali napríklad o Zlatú palmu v Cannes. Herecky Garcia debutovala ešte v roku 1967 a v roku 1980 získala napríklad prestížnu cenu César za film Sukničkár. Na rovnaké ocenenie bola nominovaná ešte niekoľkokrát, pričom vyhrať mohla aj v kategórii najlepšia réžia či najlepší adaptovaný scenár. S Milencami pred rokom bojovala o Zlatého leva na festivale v Benátkach, no nomináciu sa nepodarilo premeniť. A pravdepodobne práve preto, že najväčším problémom tejto trpkej romanci, ako som už napísal v úvode, je všednosť. Stráca sa totiž v plejáde podobných a ďaleko lepších filmov s rovnakou premisou, pričom nie je nijak formálne odvážna, odlišná.

Nijak nešokuje, ničím nevyčnieva. Aj keď v podstate funguje a všetko klape, najmä čo sa týka motivácie postáv (o uveriteľnosti niektorých „náhod“ by sa však dalo dlho polemizovať). Vidno, že Garcia má množstvo skúseností a postrážila si, aby sa jej film nerozpadol na márne kúsky, napríklad vďaka deravému scenáru či naivnej dramaturgii (pri písaní jej pomáhal Jacques Fieschi). Ide tak „len“ o štandardne zvládnuté remeslo. Neznamená to, samozrejme, že to je niečo zlé. V konečnom dôsledku však skúsený divák, čo má toho nemálo napozerané, už vie akým smerom sa to celé bude uberať a na konci bude skôr zívať než nadšene jasať a usmievať sa.

Milenci sú ako dobré jedlo, ktoré však niekto zabudol dochutiť, respektíve okoreniť. Máme tu milujúci pár s deštruktívnymi sklonmi – drogový díler Simon (Pierre Niney) a Lisa (Stacy Martin), ktorý osud rozdelí a neskôr znova spojí. Nič už nie je, a ani nemôže byť, ako predtým. Chýbať nemôže ani „tretie kolo do voza“, ten, čo všetko najskôr dá do poriadku a potom všetko mimoriadne skomplikuje – vysoko postavený, zabezpečený záchranca Léo (Benoît Magimel). A všetkým je zrazu jasné, že z milostného trojuholníka musí ísť jeden von. Preto celý film, už od začiatku, pomerne predvídateľne, koketuje aj s prvkami kriminálky či trileru. Napriek tomu, že na papieri napríklad finále mohlo vyzerať skvele a „hlboko“, v konečnej, filmovej podobe to končí niekde na polceste, mätúco, nedotiahnuto, nepodarene. Necítiť katarziu, ktorú Garcia nepochybne chcela u diváka docieliť. A že tam veru bol potenciál.

Ak s podobným typom filmov nemáte príliš skúseností a nevideli ste zásadné diela s menovkou film-noir, možno budete nakoniec milo prekvapení a užijete si to. Ak je opak pravdou, nebude vám to pravdepodobne stačiť, bude to pre vás len ďalšia priemerná rozprávka pre dospelých.

Martin Adam Pavlík

Zdroj foto: Film Europe