V noci z 20.mája na 21. mája 2021 vo veku 80 rokov zomrel hudobný skladateľ Juraj Hatrík. Informáciu priniesol na svojej webovej stránke Hudobný fond. Zakladateľ Asociácie učiteľov hudby Slovenska, ktorý venoval veľkú časť svojej hudobnej tvorby deťom, oslávil svoje jubileum len nedávno – 1. mája.

Juraj Hatrík (1941) – slovenský skladateľ, pedagóg a hudobný teoretik. Študoval kompozíciu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave u A. Moyzesa (1958-1962). V sedemdesiatych rokoch 20.stor.pôsobil v Hudobnom fonde v Bratislave, kde sa venoval najmä organizovaniu a moderovaniu prehrávok s diskusiou v Klube skladateľov a stretnutí s hudbou v stredisku Hudba a mládež.

V rokoch 1990 - 2014 pedagogicky pôsobil na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU, kde prednášal hudobnoteoretické predmety, a to predovšetkým hudobnú analýzu a pedagogiku. Pre budúcich pedagógov zaviedol predmet „hudobná dielňa“. Je zakladateľom a predsedom Asociácie učiteľov hudby Slovenska, na pôde ktorej založil a rozvinul tradíciu pravidelných seminárov pre učiteľov „Pedagogická Dvorana“, zameraných na rozvoj tvorivosti. Veľkú časť svojej skladateľskej tvorby venoval deťom.

„Premiéroval som dva jeho cykly - Zlatý tucet a Deti píšu Bohu. Pri naštudovávaní diel mi bol veľmi nápomocný, konzultovali sme ich spoločne. Juraj Hatrík bol neskutočný človek – nielen ako skladateľ, ktorý bol mimoriadne plodný, ale bol cenný aj z ľudskej stránky. Boli sme si veľmi blízki a jeho úmrtie je pre mňa bolestivé. Všetci veľkí skladatelia, umelci odchádzajú, je to veľmi smutné,“ vyjadril sa pre náš portál dirigent Adrián Kokoš.

Muzikológ, hudobný teoretik, významná osobnosť, vysokoškolský profesor, PhDr. Ľubomír Chalupka, PhD., s ktorým sa hudobná obec bolestivo lúčila v marci roku 2020, napísal v buklete CD "Stopy", H Plus, 2011: „...Odchovanec kompozičnej triedy Alexandra Moyzesa na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1963) sa už od mladíckych rokov svojej aktivity javil ako umelec citlivý na množstvo podnetov a hodnôt, nielen z hudby minulosti a súčasnosti, ktoré formovali jeho skladateľskú skúsenosť, ale viazaných aj k oblasti literatúry, filozofie, psychológie umenia, hudobnej teórie. Ak pohliadneme na jeho početné skladateľské dielo, dominuje v ňom autorská intencia poukázať na zložitosti života, ktoré obklopujú umelca súčasnosti, schopnosť v kompozično-technickej sfére nepodľahnúť zjednodušujúcim tendenciám módnosti, šokovania nezvyčajnosťou. V oblasti výpovedných posolstiev, ktoré sú s týmto dielom organicky spojené, dominuje tvorivo-mysliteľská tendencia posunúť na hodnotový piedestál najmä etické kvality konania človeka – dobro, lásku, krásu, smerovanie k pravde, úprimnosť, vieru. Kompozičnú prácu Hatrík chápal a chápe nielen ako sebaštylizáciu, ale ako súčasť užitočného úsilia prispieť k vyššiemu kultúrnemu povedomiu i k hlbšej citlivosti. Ako máloktorý zo slovenských  skladateľov obsiahol takmer všetky druhy a žánre vokálnej a vokálno-inštrumentálnej hudby – od drobných inštruktívnych skladieb, cez početné komorné a symfonické diela až po operu a invenčné scénické projekty. Výnimočnú pozíciu v jeho tvorivom katalógu zastupujú diela pre deti – Hatrík sa skláňa k dieťaťu s plným pochopením jeho psychiky, stavia na jeho muzikalite a jedinečnej kreativite. Tento okruh produktivity plynie aj zo synkretickej koncepcie aktivity, akú Hatrík vyznáva – skladateľ má myslieť na interpreta a poslucháča svojho diela, ktorého treba aj vychovať. Preto sa od 70. rokov uplynulého storočia intenzívne venoval práci s deťmi, od kontaktov s nimi v Detskom mestečku v Trenčíne - Zlatovciach až po jedinečné projekty, v ktorých sa počíta s dieťaťom ako spolutvorcom. Z týchto skúseností vyrástol aj pozoruhodný projekt nekonvenčnej umeleckej pedagogiky, ktorý mohol Hatrík rozvíjať v rámci svojho pedagogického pôsobenia na VŠMU po roku 1989. Mysliteľský potenciál, prepájaný i s kritickým pomerom k viacerým neduhom v živote hudobno-kultúrnej pospolitosti na Slovensku sa podpísal pod viaceré jeho texty, zverejňované od 60. rokov 20. stor. v rôznych periodikách až dodnes. S menom Juraj Hatrík sa spája vývoj hudby ako umenia schopného zasahovať viaceré dimenzie ľudskej psychiky, nakloneného vnímavosti konkrétnych ideí, oscilujúceho medzi hĺbkou a vážnosťou meditácie a koncentrácie a hravosťou i šibalskými gestami. Jeho tvorivá poetika i aktivity s ňou spojené vykazujú známky zodpovednosti a profesionality."

Na návrh Rady riaditeľov bratislavských základných umeleckých škôl bol dňa 22. apríla 2016 vyznamenaný Cenou primátora Bratislavy dlhoročný predseda AUHS prof. Juraj Hatrík za významný prínos pre rozvoj umeleckého vzdelávania v oblasti hudby a rozvoj kultúrneho života Bratislavy. "Cena primátora Bratislavy je najvyššie samosprávne ocenenie, ktoré sa udeľuje Bratislavčanom, ktorí sa významným, ale nezištným spôsobom zaslúžili o občiansky, kultúrny, spoločenský či športový rozvoj hlavného mesta a spoločnosti."

Zdroj: Hudobný fond, hatrik.sk, Hudobné centrum

Zdroj foto: hatrik.sk