Nezameniteľný rukopis, odvážne témy a podmanivé obrazy, ktoré oscilujú medzi snom a nočnou morou. Tvorba francúzsko-bosnianskej režisérky, scenáristky a producentky Lucile Hadžihalilović ponúka vskutku výnimočné filmové zážitky, na ktoré sa vďaka Cinematiku teraz môžu tešiť aj slovenskí diváci. Ret...

Nezameniteľný rukopis, odvážne témy a podmanivé obrazy, ktoré oscilujú medzi snom a nočnou morou. Tvorba francúzsko-bosnianskej režisérky, scenáristky a producentky Lucile Hadžihalilović ponúka vskutku výnimočné filmové zážitky, na ktoré sa vďaka Cinematiku teraz môžu tešiť aj slovenskí diváci. Retrospektívu filmov oceňovanej tvorkyne festival predstaví v rámci svojho 17. ročníka, ktorý v Piešťanoch štartuje už 13. septembra 2022.

Lucile Hadžihalilović sa narodila 7. mája 1961 vo francúzskom Lyone, no jej korene siahajú do Sarajeva v dnešnej Bosne a Hercegovine. Filmovú tvorbu študovala v Paríži a počas svojej kariéry si vyskúšala takmer všetky filmové remeslá od strihu cez produkciu až po scenáristku a réžiu.

Filmografia Lucile Hadžihalilović nie je čo do kvantity rozsiahla, no každý z jej počinov je intenzívny a zapamätateľný, napríklad aj vďaka jedinečnej vizuálnej atmosfére. Práve obrazová stránka filmu je pre režisérku podľa jej slov jednou z najdôležitejších, pretože má najbližšie k jazyku a poetike našich snov.

S obrazmi Hadzihalilović narába delikátne a trpezlivo, nikam sa neponáhľa a neodhaľuje viac, než je nutné. K nosným témam jej filmov patria detstvo a mystérium dospievania, ktoré zachytáva vždy originálne, no nezriedka tiež desivo. Na Cinematiku budú môcť diváci vidieť takmer všetky jej doterajšie filmy.

Režijným debutom Lucile Hadžihalilović bol v roku 1996 film La bouche de Jean-Pierre (Jean-Pierrove ústa) – znepokojivá dráma o malej Mimi, ktorej sa po matkinom pokuse o samovraždu ujíma svojská teta. V jej byte sa však stretáva so Jeanom-Pierrom, ktorý má o Mimi celkom nevhodný záujem. Film bol po prvýkrát uvedený na festivale v Cannes v sekcii Un Certain Regard. 

Aj film Innocence (Nevinnosť, 2004) režisérka venovala dievčenským hrdinkám. Tentokrát nás však prenesie do tajomnej školy, kde skupinka žiačok balansuje medzi príkazmi, zákazmi a novou skúsenosťou dospievania. Film na motívy knihy Franka Wedekinda, v ktorom si zahrala aj Marion Cotillard, získal na festivale San Sebastián cenu pre Najlepšieho nového režiséra.

Dosiaľ zrejme najúspešnejším filmom Lucile Hadžihalilović je Évolution (Evolúcia, 2015), mrazivý príbeh z ospalého pobrežného mestečka, kde malý Nicolas trávi dni potápaním. Raz však pod hladinou uvidí niečo, čo mu nedá spávať – telo chlapca, ktoré však následne zmizne. Nicolas náhle zisťuje, že s ľuďmi navôkol niečo nie je v poriadku. Film opäť triumfoval v San Sebastiáne, kde získal Zvláštnu cenu poroty aj Cenu pre najlepšiu kameru. Ocenili ho však aj na festivale nezávislých filmov Sundance (Cena NHK pre filmových tvorcov).

Vlani režisérka v Toronte predstavila svoj zatiaľ posledný film s názvom Earwig (Ucholak, 2021). Opäť prináša detskú hrdinku a surreálnu atmosféru plnú nejasností, na ktoré si musí divák odpovedať sám. Desaťročná Mia (Romane Hemelaers) má v ústach protézu z ľadu a jej postarší opatrovateľ Albert (Paul Hilton) ju musí niekoľkokrát denne meniť. Keď však dostane cez telefón pokyn, že je čas ísť, začína sa nová fáza jeho práce: Pripraviť dievča na opustenie domu, ktorý bol jej jediným útočiskom. Film ocenený v San Sebastiáne Zvláštnou cenou poroty bude mať na Cinematiku slovenskú premiéru.

V sekcii Rešpekt: Lucile Hadžihalilović budú môcť návštevníci festivalu vidieť aj niekoľko krátkych filmov. Nectar (Nektár, 2014) je mystickým podobenstvom z kvetinovej záhrady, kde skupinka žien vykonáva zvláštny rituál okolo svojej kráľovnej. De Natura (2018) sa zase začína nevinnou prechádzkou dvojice kamarátok v prírode. Postupne však naberá trpkú pachuť.

Okrem filmov z tvorby Lucile Hadžihalilović Cinematik premietne aj dvojicu snímok, ktoré sama vybrala a považuje za zásadné a výnimočné z pozície diváka. Jedným z nich je Valerie a týden divů (1970), fantastický horor Jaromila Jireša na motívy rovnomennej prózy Vítězslava Nezvala. Jeho hlavná hrdinka vyrastá v starom dome s prísnou babičkou a čelí hrôzostrašným návštevám upíra.

Druhým výberom režisérky je El espíritu de la colmena (Duch úľu, 1973). V magickej dráme filmár Víctor Erice zachytil vnútorný svet sedemročnej Anny, ktorá sa na pustom španielskom vidieku v čase doznievajúcej občianskej vojny po prvý raz stretáva so smrťou.

Lucile Hadžihalilović sa ako strihačka, spoluautorka či producentka podieľala aj na viacerých filmoch argentínsko-francúzskeho režiséra Gaspara Noého (vrátane hypnotického Enter the Void / Vojdi do prázdna z roku 2009). V programe Cinematiku si tak jej tvorbu aspoň čiastočne môžete vychutnať ešte raz, a to v podobe Noého novinky Vortex (2022), ktorú spoluprodukovala. Festival film premietne v sekcii Cesty slávy.

Sedemnásty ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 13. do 18. septembra 2022. Akreditácie sú až do konca augusta k dispozícii za zvýhodnenú predpredajovú cenu na stránkach www.cinematik.sk.

 

Zdroj TS: Lucia Fajnerová & Peter Konečný

Autor článku: CultureBase