Nový slovensko-český dokumentárny film Drsne a nežne je najmä o ľudských bytostiach, ktoré jedného dňa odrazu zistili, že už nie sú tým, čím boli. Predstavte si, že jedného dňa odrazu zistíte, že už nie ste tým, čím ste boli. To zažili aj ôsmi hrdinovia tohto filmu, ktorí boli dlho normálni“. A j...

Nový slovensko-český dokumentárny film Drsne a nežne je najmä o ľudských bytostiach, ktoré jedného dňa odrazu zistili, že už nie sú tým, čím boli.

Predstavte si, že jedného dňa odrazu zistíte, že už nie ste tým, čím ste boli. To zažili aj ôsmi hrdinovia tohto filmu, ktorí boli dlho „normálni“. A jedného dňa odrazu zistili, že dianie v ich hlave ovláda niekto iný – akési alter ego. Samozrejme, hľadali pomoc u psychiatrov. Ich stav sa však ani po pobyte na psychiatrii často nezlepšil. A tak museli začať hľadať aj iné, alternatívne riešenia.

Vážne psychické problémy týmto ľuďom paradoxne v niečom pomohli. Vďaka zvýšenej citlivosti objavili skrytý svet, ktorý my „normálni“ nevnímame. A navyše v sebe objavili tvorivý talent, ktorý by v bežnom živote s najväčšou pravdepodobnosťou zostal utajený. Protagonisti filmu aj „vďaka“ psychickej chorobe dokázali vytvoriť zaujímavé výtvarné i literárne diela, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou filmu. A pomohli hlbšie nazrieť do tajomstiev ich duše.

Ambíciou filmu Drsne a nežne je aj prispieť k zmene väčšinového negatívneho a diskriminačného názoru na psychické choroby, ktoré sú často vnímané predovšetkým ako degradácia človeka.

„Film sme od začiatku koncipovali tak, aby mal viac polôh a hlbší rozmer. Chceli sme, aby netradičným spôsobom provokoval k zamysleniu nad spôsobom dnešného konzumného života a hodnotami, ktoré vyznáva väčšina ľudí,“ hovorí režisér Ľubomír Štecko, ktorý si uvedomoval, že realizácia tohto diela nebude jednoduchá.„Film totiž nemal zachytávať príbehy zaujímavých, úspešných ľudí, ktorí sa ako účinkujúci radi postavia pred kameru. Náš projekt bol úplným opakom, pretože naši filmoví „hrdinovia“ nielenže boli neznámi, ale dokonca nechceli, aby sa o nich nakrúcal film,“ pokračuje režisér.

Bol to preňho vážny problém. Ak chcel tieto bariéry prelomiť, musel pomaly pracovať na tom, aby si získal ich dôveru. Našťastie sa mu to po čase podarilo. „Keď som konečne mohol pred nich postaviť kameru, stal sa zázrak. Títo ľudia odrazu prestali kameru vnímať. Bez zábran žili svoj vlastný život, akoby som tam nebol. Počas niekoľkých rokov, ktoré som s nimi strávil s kamerou, konali vždy spontánne – nič nehrali, nič nepredstierali.“

Protagonisti filmu Drsne a nežne otvorene riešili svoje psychické problémy a dokonca aj hlboké city a intímne vzťahy. „Tak sa rôzne vyznania lásky, zrodené pred kamerou, stali leitmotívom filmu. Najcennejšie však bolo to, že hlboké city dali pozitívny náboj nielen nášmu filmu, ale hlavne ich životu,“ dodáva Štecko.

Tvorcovia svoj film v najbližších týždňoch osobne predstavia v niekoľkých filmových kluboch v rôznych kútoch Slovenska.

Zdroj: TS Zuzana Lušpaiová, Asociácia slovenských filmových klubov  

Zdroj foto: ASFK 

Autor článku: CultureBase