„Keď si spomeniem na veľké filmové a divadelné osobnosti, hercov, spevákov, tanečníkov aj zamestnancov divadla, vtedy si uvedomím s úctou a pokorou, že naozaj boli osobnosti, ktoré sú nenahraditeľné,“ hovorí pre náš portál režisér a choreograf Ondrej Šoth. V predvečer Sviatku všetkých svätých si ŠDKE dielom Requiem od Verdiho uctí pamiatku všetkých zosnulých divadelníkov, umelcov a dobrých ľudí, ale aj pamiatku stoviek nevinných obetí vojny.

„Zastavte sa spolu s nami na chvíľu a príďte v nedeľu 30. októbra do Historickej budovy ŠDKE na špeciálne baletné predstavenie Verdiho REQUIEM režiséra a choreografa Ondreja Šotha, časti úspešnej inscenácie Orbis Pictus,“ pozýva Štátne divadlo Košice na druhú časť – jadro tanečnej drámy Orbis Pictus, ktorou je nesmrteľná kompozícia Giuseppe Verdiho. Balet na ňu vytvoril režisér a choreograf Ondrej Šoth.

V predvečer Sviatku všetkých svätých si týmto dielom Štátne divadlo Košice s divákmi uctí pamiatku všetkých zosnulých divadelníkov, umelcov a dobrých ľudí, ale aj pamiatku stoviek nevinných obetí vojny. „Máme na mysli všetky obete, aj u nás na Slovensku, divadelníkov, ktorí nás opustili. Samozrejme, aj obete vojny, nielen na Ukrajine, ale na celom svete. Týka sa to celej našej spoločnosti, samozrejme aj vojny a obetí, ktoré priniesla. Uctíme si všetky tieto obete,“ podotýka Ondrej Šoth.

Viac o inscenácii Onreja Šotha si môžete prečítať v tomto článku.

Upútavku k predstaveniu nakrútil Joseph Marčinský v košickej Kaplnke svätého Michala špeciálne pre túto príležitosť. Vystupujú v nej hlavní protagonisti – Gennaro Sorbino, ktorý v Requiem stvárňuje postavu Muža a Tatiana Lubskaya, protagonistka ústrednej postavy – Život. Okrem dvoch sólistov v sugestívnej upútavke vidíme aj tanečníkov zo zboru.

Čím je pre režiséra Šotha Verdiho Requiem jedinečné a dokáže intenzívne prehovoriť k ľuďom aj dnes? „Je to geniálna hudba, ktorá dokáže prehovárať k ľuďom. Je považovaná za jednu z najväčších skladieb v histórii európskej hudby vôbec. Predstavenie obsahuje veľa symbolov a v tých symboloch je náš reálny život a naša minulosť, naša skúsenosť a pri smrti blízkych, ktorá prišla buď nečakane, strachom, obetou a dohovorom so smrťou v prípade samovrážd. Základnou témou je život a smrť, ktoré sú v mojom prípade dialektické charaktery,“ objasňuje.

Touto inscenáciou si chce ŠDKE pripomenúť nielen svet, nielen Slovensko, ale aj naše osudy. Naše radosti, narodenia, tragické úmrtia v blízkych rodinách a nás samých. „Čím som starší, tým si viac uvedomujem potrebu prinášať divákom skúsenosť, ktorú sme všetci zažili. Keď si spomeniem na veľké filmové a divadelné osobnosti, hercov, spevákov, tanečníkov aj zamestnancov divadla, vtedy si uvedomím s úctou a pokorou, že naozaj boli osobnosti, ktoré sú nenahraditeľné. Vždy pri takýchto úvahách vidím osobnosti, ktoré milovali divadlo, milovali prácu v divadle, ktorých strata je pre nás veľká škoda. V tento večer chceme objať všetkých žijúcich aj nežijúcich ľudí na Slovensku a dať im v divadle aspoň hodinu a pol lásky, ktorú ľudia potrebujú,“ uzatvára pre náš portál režisér Šoth.

Tak ako každý rok, aj tento rok zapália divadelníci pred Štátnym divadlom Košice na schodoch sviečky pred predstavením na pamiatku tých, ktorí sa k nám už nikdy nevrátia.

Spracovala: Zuzana Vachová

Zdroj foto a video: Joseph Marčinský