Dance for Three: Viera, Nádej a Láska ako témy pre balet

20. decembra 2022

Jedinečný baletný koncert už v utorok 20. decembra v Historickej budove ŠDKE. Tri samostatné choreografické kompozície Maksyma Sklyara, Jiřího Bubeníčka a Ondreja Šotha - VIERA, NÁDEJ a LÁSKA, ktoré nesú spoločný dramaturgicko-režijný zámer a tvoria jediný významový celok. V samom závere kalendárne...

Jedinečný baletný koncert už v utorok 20. decembra v Historickej budove ŠDKE. Tri samostatné choreografické kompozície Maksyma Sklyara, Jiřího Bubeníčka a Ondreja Šotha - VIERA, NÁDEJ a LÁSKA, ktoré nesú spoločný dramaturgicko-režijný zámer a tvoria jediný významový celok.

V samom závere kalendárneho roka prinesie Balet Štátneho divadla Košice ďalší výnimočný baletný koncert DANCE FOR THREE, pozostávajúci z troch samostatných častí – choreografických kompozícií, ktoré nesú spoločný dramaturgicko-režijný zámer a tvoria jediný významový celok.

Prvá časť je tematicky viazaná na motív „Viery“ a vzniká v spolupráci s choreografom Maksymom Sklyarom a interpretom Serhiiom Harkavym.

Druhá časť „Nádej“ je choreografickou kompozíciou Jiřího Bubeníčka v spolupráci s interpretom Dmytrom Chebotarom.

Tretia časť „Láska“ je choreografickou kompozíciou choreografa Ondreja Šotha, ktorá vzniká v spolupráci s interpretom Oleksiom Potiomkinym.

Choreografiu tvorili umelci už od septembra, paralelne pracovali na repertoári, ktorý bol uvádzaný v divadle (Jiří Bubeníček na diele Proces, ktorý mal v ŠDKE premiéru). V troch choreografiách je využitá rôzna hudba - Rachmaninov, Mahler...Divadelníci chceli niečo konkrétne spraviť pre Ukrajinu a zároveň dať príležitosť umelcom.

Jeden z účinkujúcich, Oleksii Potiomkin dokonca prišiel priamo z vojny, bojoval v Buči.

„Ide o slovensko-ukrajinskú produkciu, nie je to však jediný koncertný večer, ale naším zámerom je, aby sme ho dostali na repertoár a mohli ho uvádzať v reprízach aj na budúci rok,“ povedal pre náš portál jeden z choreografov Ondrej Šoth. Podľa jeho slov, choreografie vznikli aj pre ukrajinských, aj pre slovenských tanečníkov.

Hneď v úvode predstavenia diváci podľa slov Šotha uvidia sugestívny, pamätný prejav Charlieho Chaplina, ktorý sa týka vojny. Jeho správa pre celé ľudstvo dodnes inšpiruje mnohých – nielen umelcov, ale i pre nás všetkých, sú v nej skryté čoraz aktuálnejšie myšlienky. Dielo sa končí hudbou Sergeja Rachmaninova, ktorý musel emigrovať z Ruska – je to vyjadrenie solidarity a úcty k umelcom, ktorí nemohli tvoriť slobodne. „Musíme pamätať na to, že aj takí tu boli,“ povedal Šoth.