Premietanie nemého filmu so živým organovým sprievodom, pripravené v spolupráci s Kinom Úsmev

Thierry ESCAICH, organ

FANTÓM OPERY 
horor/romantický, 1925, USA, 101 min, prístupnosť 12+
Pôvodný názov: The Phantom of the Opera
Réžia: Rupert Julian
Scenár: Gaston Leroux, Elliott J. Clawson, Raymond L. Schrock
Strih: Edward Curtiss, Maurice Pivar, Gilmore Walker
Kamera: Milton Bridenbecker, Virgil Miller, Charles Van Enger
Hrajú: Lon Chaney, Mary Philbin, Norman Kerry, Arthur Edmund Carewe, Gibson Gowland, John St. Polis, Snitz Edwards, Mary Fabian, Virginia Pearson

Majstrovské dielo hororu, ktoré šokovalo kinematografiu po celé desaťročia, umocnené sprievodom organovej hudby, ktorú  naživo uvedie popredný francúzsky skladateľ, svetoznámy organista a významný predstaviteľ francúzskej improvizačnej školy Thierry Escaich.
V tomto klasickom horore hrá Lon Chaney hlavnú úlohu tragického, znetvoreného Erika, ktorý straší na chodbách a v kobkách rozpadajúceho sa podzemia Parížskej národnej opery. 

Vstupné 16 / zľavnené 11,20

Spoluorganizátor koncertu: Občianske združenie CINEFIL
Podujatie je zároveň súčasťou programu Inkluzívneho filmového festivalu Košice 2026.

Partneri koncertu:

V tomto klasickom nemom horore mladá začínajúca operná speváčka Christine Daaé zistí, že má tajomného ctiteľa, ktorý jej chce pomôcť stať sa poprednou umelkyňou. Tento tajomný muž v maske je Erik, známy aj ako Fantóm, príšerne znetvorený samotár, ktorý žije pod parížskou operou. Keď Fantóm unesie Christine a žiada jej oddanosť a náklonnosť, jej nápadník, vikomt Raoul de Chagny, sa ju vydá zachrániť. Tento film sa najviac podobá Lerouxovmu románu a väčšina fanúšikov ho považuje za jeho doteraz najlepšiu filmovú verziu. Na filmovej adaptácii sa podieľali Elliott J. Clawson, Frank M. McCormack, Tom Reed a Raymond L. Schrock. Režíroval ho Rupert Julian, asistovali mu Edward Sedgwick a Lon Chaney (nepotvrdené). Pôvodný film, ktorý mal premiéru v Los Angeles, obsahoval niekoľko dnes už stratených scén z románu, vrátane Fantóma hrajúceho na husliach pri hrobe Christininho otca, a iný koniec, ktorý viac korešpondoval s literárnou predlohou. Po slabých recenziách bol film pre ďalšie vydanie znovu upravený. Najviac ho preslávil zámerne príšerný make-up Lona Chaneyho, ktorý si sám aplikoval a ktorý štúdio až do premiéry filmu tajilo.

Zdroj informácií: www.sfk.sk