„Ako umelec, mám rád všetky tanečné štýly. Aj keď som vychovaný klasickou školou, myslím si, že v každom štýle tanca by mal existovať nejaký novodobý progres,“ hovorí choreograf pôsobiaci v Balete SND v rozhovore pre náš portál.

Počas Večera tanečného umenia VŠMU a Baletu SND bola uvedená aj Tvoja choreografia MARE na hudbu Maurica Ravela. Aký bol proces vzniku tejto choreografie? Tanečníci veľmi dobre pochopili hudobnú formu diela, z čoho je zjavné, že aj Ty si sa Ravelovmu impresionizmu musel prispôsobiť. Prečo si si vybral práve Ravelovu kompozíciu? Inšpirácia pre choreografiu „Mare“ vznikla z hudby. Samotná kompozícia skladby, aranžovanie hudobných nástrojov, jedným slovom - štruktúra Ravelovho Klavírneho koncertu G dur ma inšpirovala a uviedla ma k tejto myšlienke. Prečo Ravelov klavírny koncert? Počas môjho štúdia na VŠMU, odbor choreografie, na hodine Analýza skladby, sme rozoberali viaceré diela od Ravela a práve toto dielo ma nadchlo, pretože má obrovskú inštrumentálnu farebnosť a prešpekulovanú partitúru. Ravelov koncert ma fascinoval a hneď som v ňom uvidel možnosti krásnej choreografie.

Čo sa týka tanca samotného - si skôr klasik alebo Ťa láka aj moderné tanečné umenie? Ja, ako umelec, mám rád všetky tanečné štýly. Aj keď som vychovaný klasickou školou, myslím si, že v každom štýle tanca by mal existovať nejaký novodobý progres. Aj keď technika klasického tanca je celé storočia stará a je základom väčšinou tanečných štýlov, nemyslím si, že by sme ju mali dať do múzea. Klasika alebo moderna? Je to jedno, pokiaľ je výsledok niečo dobré, nové a inovačné. Z môjho pohľadu, každá choreografia, ktorá má dobrú a originálnu ideu, aj keď je vytvorená z klasických prvkov, je moderna.

Vystúpenie MARE bolo na vysokej estetickej úrovni a výrazovo veľmi silné. Do akej miery pracuješ s emóciami pri stavaní choreografie? Tanec je zviditeľnená hudba. Veľký francúzsky skladateľ, Hector Berlioz raz povedal, že láska nám môže dať predstavu o hudbe, ale hudba nám môže sprítomniť lásku. Pri mojich choreografiách sa vždy snažím estetickým spôsobom znázorniť pohybom emócie, pretože si myslím, že hlavnou úlohou umelca je vzbudiť emócie u diváka.

Ilinca Ducin a jej tanečný partner Adrian Szelle sú obaja členmi baletu SND, takže dá sa povedať, že sú hotovými tanečníkmi. Pochopili Tvoje predstavy, ako má tanec vyzerať alebo si s nimi musel intenzívne pracovať? Ilinca a Adrián už viac krát tancovali spolu, nielen v mojich choreografiách, ale aj v repertoáre baletu SND. Osobne som postavil pre nich viac choreografií: spolupráca v projekte s vokálnou skupinou Fragile v predstavení SND Osem dní v týždni, z prestavenia SND Beatles go Baroque na hudbu Petra Breinera, Musica Istropolitana na hudbu Alexandra Moyzesa. Preto pri tvorbe máme už k sebe nájdenú cestu, ale aj tak sa musí pracovať intenzívne, lebo vždy sa dá čo zlepšiť a je sa kam posúvať.

Ako si bol spokojný s ich vystúpením v historickej budove SND? Mal som veľkú radosť z ich vystúpenia v historickej budove SND, hlavne keď som videl, že si to vystúpenie nielen vypracovali, ale aj užívali. Počas večera predstavenia je už úspech choreografa v rukách jeho tanečníkov. A Ilinca s Adriánom ma ešte nikde nesklamali.

Takéto večery - v spolupráci s VŠMU a Baletom SND, sú už niekoľkoročnou tradíciou. Ako ich hodnotíš? Veľmi pozitívne. Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND je dobrá príležitosť pre študentov Katedry tanečnej tvorby predstavovať svoje diela na scéne opery. Z môjho subjektívneho názoru by mohla existovať väčšia a rozsiahlejšia spolupráca medzi katedrami a jednotlivými odbormi.

Zuzana Vachová Zdroj foto: Juraj Žilinčár, SND