Do našej rubriky Odkazy majstrov nepochybne patrí aj život a dielo Jana Wericha. Slávny český herec sa narodil 6. februára 1905 v Prahe. Pochádzal z rodiny úradníka a učiteľky. Po ukončení základného vzdelania navštevoval pražské gymnázium, kde už v mladosti prejavoval záujem o literatúru, javisk...

Do našej rubriky Odkazy majstrov nepochybne patrí aj život a dielo Jana Wericha. Slávny český herec sa narodil 6. februára 1905 v Prahe. Pochádzal z rodiny úradníka a učiteľky. Po ukončení základného vzdelania navštevoval pražské gymnázium, kde už v mladosti prejavoval záujem o literatúru, javiskové umenie a spoločenské dianie. Po maturite sa zapísal na právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, štúdium však nikdy nedokončil, pretože ho čoraz viac pohlcovalo divadlo a literárna tvorba.

Práve počas štúdia sa stretol s Jiřím Voskovcom, s ktorým neskôr vytvoril jednu z najznámejších dvojíc českého kultúrneho života. Ich spolupráca sa stala základom moderného českého divadelníctva a satiry.

Zrod Osvobozeného divadla

V roku 1927 Werich spolu s Jiřím Voskovcom vstúpil do umeleckej skupiny avantgardistu Jindřicha Honzla. Z tejto skupiny sa vyvinulo Osvobozené divadlo, ktoré sa stalo jednou z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií medzivojnovej Prahy. Werich s Voskovcom tu spolu napísali hru Vest pocket revue.

Osvobozené divadlo sa preslávilo spojením inteligentného humoru, hudby, grotesky a satiry, pričom texty Voskovca a Wericha často reagovali na spoločenské a politické udalosti doma i vo svete.

Ich spoločné divadelné hry, napríklad Caesar (1932), Osel a stín (1933) alebo Balada z hadrů (1935), sa vyznačovali ostrou kritikou totalitných režimov a malomeštiactva.

V roku 1938 bolo Osvobozené divadlo z politických dôvodov zatvorené. Jeho tvorba totiž otvorene vystupovala proti nacizmu a fašizmu, čo bolo po Mníchovskej dohode neprijateľné pre cenzúru a vtedajšiu politickú situáciu.

Emigrácia a druhá svetová vojna

Po zatvorení divadla Jan Werich, Jiří Voskovec odišli do exilu a usadili sa v Spojených štátoch amerických. Werich s Voskovcom pokračovali v práci v rozhlase, kde pripravovali programy pre československých exulantov a proti nacistickej propagande.

Počas vojny sa Werich zúčastnil rôznych kultúrnych a politických aktivít československej komunity v USA. Napriek tomu sa mu po skončení vojny nepodarilo výraznejšie presadiť v americkom divadelnom prostredí, a tak sa rozhodol vrátiť späť do Československa.

Povojnové obdobie a samostatná kariéra

Po návrate do vlasti v roku 1945 sa Jan Werich opäť pokúsil oživiť spoluprácu s Jiřím Voskovcom, no ten sa zakrátko vrátil do USA. Werich preto začal pôsobiť samostatne, najprv v Divadle V + W (založenom spolu s Voskovcom), neskôr v Divadle ABC, kde bol riaditeľom.

V 50. rokoch sa stal jednou z ústredných osobností českého divadelného a filmového umenia. Spolupracoval s režisérom Jiřím Trnkom, Oldřichom Lipským či Bořivojom Zemanom. Postupne sa z neho stal populárny herec s charakteristickým hlasom a prejavom.

Filmová tvorba

Jan Werich sa preslávil aj v kinematografii. Medzi jeho najznámejšie filmy patria:

• Císařův pekař a pekařův císař (1951) – dvojrola Rudolfa II. a pekařa Matěja patrí k najznámejším úlohám jeho kariéry. Film sa stal jedným z najúspešnejších českých filmov 50. rokov.
  
  
• Byl jednou jeden král (1954) – rozprávka, ktorú napísal a zároveň v nej hral hlavnú úlohu kráľa Já I.
  
  
• Až přijde kocour (1963) – alegorický film s prvkami fantázie a satiry, ktorý získal uznanie aj v zahraničí.
  
  
• Fimfárum (1960) – animovaný film podľa Werichovej vlastnej knihy rozprávok pre dospelých, ktoré nesú múdre, filozofické posolstvá skryté za jednoduchými príbehmi.
  

Jednou z legendárnych adaptácií Werichovej tvorby je film Traja veteráni (1983) režiséra Oldřicha Lipského, kde si hlavné roly zahrali Rudolf Hrušínský, Petr Čepek, Josef Somr. 

Rozprávku Traja veteráni uvedie aj činohra Národného divadla Košice v piatok 7. októbra v Historickej budove NDKE. Novú inscenáciu známej komédie o ľudskej chamtivosti pripravil Michal Onduš.

Literárna tvorba

Okrem divadla a filmu sa Jan Werich venoval aj písaniu. Je autorom viacerých kníh, ktoré obsahujú jeho typický súcitný humor, rozprávkovosť a filozofické zamyslenia.

Najznámejšou je zbierka Fimfárum (1960), ktorá obsahuje rozprávky ako Král měl tři syny, Tři sestry a jeden prsten či Lakomec a čert. Tieto príbehy sú napísané v typickom werichovskom duchu – s nadhľadom, ľudskosťou a múdrosťou.

Okrem Fimfára napísal aj eseje, úvahy a fejtóny, ktoré boli vydané v súboroch ako Deoduši (1969) či Italské prázdniny (1960). V týchto textoch sa Werich prejavuje ako človek hlboko premýšľajúci o živote, spoločnosti a ľudskej povahe.

Osobný život a neskoršie roky

Jan Werich bol ženatý s Zdenkou Werichovou. Ich manželstvo trvalo celý život až do jeho smrti.

V 60. a 70. rokoch sa Werich stal uznávanou osobnosťou kultúrneho života, hoci jeho verejné pôsobenie bolo po roku 1968 obmedzené. Počas normalizácie mal problém so schvaľovaním svojich diel, no zostal rešpektovaným symbolom občianskej statočnosti.

V posledných rokoch života trpel zdravotnými problémami, vrátane zhoršujúceho sa zraku a sluchu. Zomrel 31. októbra 1980 v Prahe vo veku 75 rokov.

Odkaz a význam

Jan Werich patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti československej kultúry 20. storočia. 

Spolu s Jiřím Voskovcom vytvoril dielo, ktoré dodnes inšpiruje umelcov, divadelníkov i spisovateľov. Ich spoločné piesne a hry majú stále aktuálne posolstvo o slobode, tolerancii a potrebe kritického myslenia.

Werichov humor bol postavený na schopnosti „vidieť veci zhora“, ako sám hovorieval – s nadhľadom a iróniou, no nikdy bez empatie. Jeho výroky a aforizmy sa stali súčasťou bežnej kultúrnej pamäti. Citát ako „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl“ patrí k najznámejším myšlienkam.

Spracovala redakcia Moja kultúra

Zdroj foto: Continental film