V novohradských lesoch filmári natáčajú groteskné príbehy rodiny lenivcov stratených v naivite a vo vlastnej hlúposti, ktorá stiera hranice medzi skutočným svetom a svetom ich mŕtvych predkov. A jediné, čo dáva zmysel bezvýznamným životom troch popletených bratov, je klbko tragikomických vzťahov k osudovým ženám, ktoré sa neboja pre lásku položiť aj život. Pretože len osudová žena sa za milovaným vráti aj po smrti.

Keď režisér, scenárista aj producent Rasťo Boroš (LIPSTICK s.r.o.) hľadal príbeh svojho nového filmu, inšpirovala ho ikonická novela Ťapákovci, v ktorej sa skrývalo čosi, čo si pracovne nazval „duša slovenského národa“. Bol to však len impulz a energia pre hľadanie a objavovanie magického sveta strateného v čase a zabudnutého kdesi v novohradských lesoch.
Od začiatku bolo zrejmé, že práve film môže vďaka komediálnej štylizácii a expresívnej obrazovej poetike, ktorá je pre režiséra Rasťa Boroša charakteristická, predlohu rozviť do pestrého fiktívneho sveta, v ktorom sa prelína skutočnosť so snami a kde rodina lenivých motákov prirodzene koexistuje s duchmi mŕtvych predkov, ktorí sa odmietajú vrátiť nazad do hrobu.

Troch lenivých bratov, ktorí akosi nápadne pripomínajú postavičky, ktoré bežne stretávame v našich skutočných životoch, oživili skvelí herci už tieto dni stojaci pred kamerou Tomasza Wierzbického ASK. Groteskne samoľúby Enriko (Milan Ondrík, s Rasťom Borošom už spolupracoval na filme Čierne na bielom koni), nechápavý dobrák Titus (Milan Mikulčík) a nerozhodný rojko Aureliáno (Samuel Teicher) sladko prežívajú kdesi v zabudnutej dedine na strednom Slovensku. Je i nie je to Timravino Polichno či Ábelová, hoci práve lokálne špecifikum prostredia doviedlo tvorcov do tohto regiónu, kde už od 15. júla intenzívne napĺňajú svoju predstavu v autentických lokáciách.

Borošov posun od pôvodnej spoločensko-kritickej Timravinej predlohy však nespočíva len v pôvodnej forme magického realizmu, ale najmä v koncentrovaní sa na lásku už spomínaných troch bratov k svojim „osudovým ženám”, lásku ako jedinú hodnotu vo svete, v ktorom je všetko ostatné príliš neuchopiteľné, aby sa pre to oplatilo žiť. A hoci najstarší brat Titus je ponorený do ideologického chaosu a v duchu hesla „napravím svet” intenzívne študuje marxizmus, centrom jeho sveta je Kora (Eva Bándor) snažiaca sa ho z jeho pomätenia vyslobodiť. Hoci je mladší brat Enriko poznačený opičou láskou svojej matky (Jana Oľhová), ktorá má korene v desivom rodinnom tajomstve, snaží sa jej uniknúť snovými fantáziami lásky k Andželíne (Anna Dysko) krásnej ako svätý obrázok. A hoci je najmladší brat Aureliáno očarený láskou k Jessice (Kristína Spáčová), o jeho srdce sa so záhadnou motiváciou uchádza aj fatálna Istana (Anežka Petrová), ktorej do dokonalosti chýba už len to, že nie je živá. Podobne ako Lazar (Peter Oszlík), duch prastarého otca rodiny, ktorý završuje toto groteskné podobenstvo svojou snahou o nový svetový poriadok a revolúciu, aj tak len takú po slovensky ťapákovsky absurdnú. A tak sa postavy postupne menia na alegóriu celej našej spoločnosti, po generácie v čomsi zásadnom nemennej, odovzdanej a neschopnej kritického myslenia. A je jedno, či kauzalitu dejín okolo nás práve tvorili turecké nájazdy, nacistické a komunistické okupácie. Slovenský národ zostáva večne neprebudený.

Príbehy bratov Aureliána, Enrika a Tita sú teda postavené na groteskných peripetiách vo vzťahoch k ženám, ktoré do nemožnej rodiny buď zahnala láska, alebo z rôznych dôvodov nemajú na výber a musia brať, čo príde. Všetky motivácie a vzťahy troch bratov však na konci vždy zachraňuje jedna veľká cnosť, ktorá zachraňuje ľudí v akejkoľvek bezútešnosti, a tou je rodina a bratská láska v rôznej podobe. Niekedy úprimná, inokedy krutá a najčastejšie nechcená.

Architektúra lokácie, kde sa aktuálne film nakrúca, inšpirovala aj finálnu podobu scenára a výslednú poetiku fiktívneho sveta rozvili do výtvarnej mágie architekt Michal Lošonský, kostýmová výtvarníčka Eva Miklisová a umelecký maskér Martin Blizniak. Autenticita miesta sa tak stáva len prvou vrstvou a inšpiratívnym východiskom. Finálnym zmyslom je tento rurálny aspekt povýšiť na výtvarný znak, metaforu, a dať tak možnosť aj cez filmový obraz vnímať výpoveď nielen v rovine príbehu so spoločensko-kritickým rozmerom.

Fantázia sa tak stáva metaforou vypovedajúcou o našej podstate až príliš veľa právd, možno viac, než keby sa tvorcovia rozhodli ich len dokumentárne zobraziť. Natáčanie v novohradskej dedine Brusník odštartovalo 15. júla a ukončí sa 17. septembra. A hoci je posledný deň nakrúcania ešte ďaleko, kdesi vo vzduchu čoraz viac cítiť, že sa tu naozaj rodí čosi magické.

ŤÁPÁKOVCI - Na konci sveta je ešte jedna dedina, kde sa šťastne nudia traja leniví bratia.

Zdroj: TS Rasťo Boroš, producent Lipstick s.r.o.

Zdroj foto: Lipstick s.r.o.