Hudba je večná, môže nás rozveseliť, práve hudba nám dáva nádej v lepší svet a pomôže nám zabudnúť na to, čo sa deje navôkol,“ povedal v rozhovore pre náš portál Robert Jindra, ktorý v Košiciach uvádza nový repertoár, ale i veľké romantické opusy. Jeho pohľad na kreovanie umeleckého diela je však...

„Hudba je večná, môže nás rozveseliť, práve hudba nám dáva nádej v lepší svet a pomôže nám zabudnúť na to, čo sa deje navôkol,“ povedal v rozhovore pre náš portál Robert Jindra, ktorý v Košiciach uvádza nový repertoár, ale i veľké romantické opusy. Jeho pohľad na kreovanie umeleckého diela je však odlišný.

Šéfdirigent Štátnej filharmónie Košice a hudobný riaditeľ Opery Národného divadla v Prahe Robert Jindra absolvoval Pražské konzervatórium v odbore klasický spev a dirigovanie, kde v rokoch 2000–08 vyučoval a s orchestrom konzervatória naštudoval a uviedol aj mnohé operné predstavenia.

V roku 2001 začala jeho spolupráca s Národným divadlom v Prahe. Podieľal sa na príprave opier Nagano (Smolka), Vanda (Dvořák), Montezuma (Ferrero), Aida (Verdi), Don Pasquale (Donizetti), Don Giovanni (Mozart), Tajomstvo (Smetana), Dievča zo Zlatého západu (Puccini), Falstaff (Verdi), Eugen Onegin (Čajkovskij), Parsifal (Wagner). Spolupracoval tiež na projekte kompletného uvedenia Wagnerovej tetralógie Prsteň Nibelungov s orchestrom Národného divadla a s jeho poprednými sólistami nahral CD Opera nás baví.

V roku 2006 začal spolupracovať s Deutsche Oper am Rhein (Rusalka, Káťa Kabanová, Věc Makropulos, Příhody lišky Bystroušky, Z mŕtveho domu a ď.). Od roku 2010 hosťuje v Nórskej kráľovskej opere v Oslo. V rokoch 2010–15 Robert Jindra pôsobil na poste hudobného riaditeľa Národného divadla moravsko-sliezskeho v Ostrave, súčasne bol v sezóne 2013/14 hudobným riaditeľom Opery Národného divadla v Prahe. V roku 2011 začala jeho spolupráca so Slovenským národným divadlom.

V rokoch 2018–21 bol 1. Kapellmeistrom v Aalto Musiktheater und Filharmonie Essen. V Bavorskej Štátnej opere v Mníchove debutoval s Dvořákovou Rusalkou v júli 2021 a už o rok neskôr sa na túto prestížnu scénu vrátil, aby tu uviedol Janáčkove Příhody lišky Bystroušky. Uplynulá sezóna 2021/22 Robertovi Jindrovi priniesla aj debut v Opere Graz v novej inscenácii Švanda dudák (J. Weinberger) a v Opere národného divadla v Prahe dirigoval tituly Rusalka, Příhody lišky Bystroušky, Její pastorkyňa a Libuše.

Okrem operných scén Robert Jindra spolupracoval s orchestrami Praga Sinfonietta, Virtuosi Pragenses, Pražskou komornou filharmóniou, Českým národným symfonickým orchestrom, Plzeňskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom hl. mesta Prahy FOK, Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu či Slovenskou filharmóniou. Pod jeho taktovkou účinkovali mnohí hviezdni sólisti, akými sú speváci Ellena Tschallagova, Angela Brower, Olga Bezsmertna, Eva-Maria Westbroek, Wolfgang Koch, Adam Plachetka, Pavol Bršlík, Tomasz Konieczny, harfista Xavier de Maistre a ďalší. S Kateřinou Kněžíkovou a Janáčkovou filharmóniou Ostrava nahral album francúzskych piesní Phidylé, ktoré získalo ocenenia BBC Music Magazine Award 2022 a Gramophone Editor's Choice 2021.

https://mojakultura.sk/robert-jindra-chcem-publiku-ukazat-ze-aj-nezname-skladby-su-krasne/

Šéfdirigentom Štátnej filharmónie Košice sa stal v roku 2021 od 53. koncertnej sezóny 2021/22. Už v tejto sezóne vstupoval do dramaturgie orchestra mimoriadne invenčnými nápadmi a neobohratým repertoárom.

https://mojakultura.sk/robert-jindra-bude-novym-sefdirigentom-statnej-filharmonie-kosice/

Snaží sa pre publikum vytvoriť pestrý program žánrovo aj štýlovo. Tvrdí, že pre ľudí je takáto pestrá ponuka dobrá a rovnako je to výhodné aj pre orchester, lebo sa interpretačne rozvíja. Je milovníkom francúzskej hudby a zaraďuje do programu sezón mnohé esteticky a zvukovo atraktívne kusy francúzskej hudby, často raritne, alebo vôbec na Slovensku neuvádzané. Ide pritom o výnimočné diela: „Romantická a francúzska hudba vychádzala z Wagnera a novoromantickej hudby, no zároveň má obrovskú pridanú hodnotu v podobe nádherných farieb. Mnoho ľudí ju považuje za gýč, no pre mňa je práve mostom k impresionizmu. Viem, že divákov osloví pre pestrosť, farebnosť a zaujímavú inštrumentáciu,“ povedal pre náš portál. Práve s košickými filharmonikmi sa Jindra stal nositeľom netradičnej dramaturgie, menej známych, nádherných diel, ktoré publikum vďaka nemu spoznáva. Takým bol napríklad i Massenetov Klavírny koncert, ktorý v Košiciach uviedol so sólistom Markom Kozákom: „Hlavné poslanie opery je vyvolávať emócie prostredníctvom príbehu a presne to je aj v klavírnom koncerte – je v ňom kus teatrálnosti. Ja sám som si k nemu vymyslel príbeh, aby som lepšie vystaval hudbu.“

https://mojakultura.sk/francuzska-hudba-v-kosiciach-s-jindrom-sofistikovana-farebna-lyricka-dramaticka/

Hoci je často vnímaný ako operný dirigent, jeho uvádzanie symfonického repertoáru naberá čoraz väčšie rozmery. Práve skutočnosť, že interpretoval mnohé opery u nás i na zahraničných scénach, mu dáva výhodu iného, neopočúvaného pohľadu na symfonickú tvorbu.

https://mojakultura.sk/robert-jindra-nerad-kastujem-koncerty-kazdy-koncert-je-udalostou/

Jeho príbehy cítiť aj vo veľkých romantických dielach, ktoré uvádza. Jindra je typ dirigenta, ktorý kreuje hudbu s espritom, vnútornou energiou, nie metronomicky vypočítanou interpretáciou. Medzi také možno radiť aj interpretáciu Brahmsovej symfónie č. 1, v ktorej bola citeľná energia a nový pohľad na dielo. Pamätným zostane aj koncert, na ktorom uviedol Beethovenovu Ódu na radosť, ale i mnohé ďalšie.

https://mojakultura.sk/oda-na-radost-opat-novatorsky-pod-taktovkou-roberta-jindru/

Z interpretácie šéfdirigenta je zjavné, že s orchestrom si vzájomne vytvorili silné puto. „V Košiciach je naozaj  výnimočné to, že sú tu nielen vynikajúci muzikanti a inšpiratívny orchester, ale dokážu sa aj radovať z úspešného koncertu. To je niečo, čo ma vždy zahreje pri srdci.“ Jindra však orchestru vládne pevnou rukou, do detailu vypracuje každú nuansu a od hráčov vyžaduje maximum. Aj vďaka nevšednej dramaturgii, koncertnému uvádzaniu opier a klasicko-romantickému repertoáru s novým pohľadom, sa z košického orchestra stáva teleso, ktoré môže konkurovať európskym orchestrom.

Zdroj: Lucia Radzová, PR manažérka ŠFK, doplnila redakcia mojakultura.sk

Autor článku: CultureBase